Ako sa má zachovať žena, ktorá dostane facku od partnera, má hneď zutekovať alebo mu dať ešte šancu?
- Mám prípad, keď partner sľúbil, že už nikdy viac, a urobil to znova, takže svoju šancu už dostal. Od takéhoto partnera treba odísť. Dievčatá by mali mať svoju hrdosť a chrániť si ľudskú dôstojnosť. Lebo iba prvýkrát je žena obeť, druhýkrát už je spolupáchateľkou. Aj my v tom páre nesieme spoluzodpovednosť, či a ako to bude pokračovať.
Dá sa povedať, že máme domáce násilie v DNA a nakoľko sme ho ochotní ako Slováci tolerovať?
- My to máme v modeli života rodiny na Slovensku, v historickej pamäti. Pohybujem sa v práci s rodinami veľa rokov, ale musím povedať, že sa nám to príliš nedarí. Tie postoje, stereotypy sa nemenia, každú chvíľu niečo vybuchne a najmä u mužov sa to vedomie o násilí v rodinách posúva len veľmi pomaly.
Napriek tomu, zmenilo sa niečo v tomto smere k lepšiemu, napríklad oproti 80. rokom minulého storočia?
- Je lepšia informovanosť, skôr vieme identifikovať rôzne formy násilia vo vzťahu, nielen to fyzické, lebo máme aj sociálne násilie, emocionálne násilie, čiže nie len tie, čo zanechávajú stopy a rany. Tým, že ľudia o tom vedia, máme evidovaných viac prípadov, štatisticky sme na tom teda horšie, ale svedčí to o tom, že sme o problémoch viac otvorení hovoriť.
Aké problémy riešite najčastejšie ako párová terapeutka?
- Ja si už ako dôchodkyňa vyberám, sú mi momentálne bližšie staršie páry a tie mladšie prenechávam mladším kolegom. Dlhodobé vzťahy majú totiž špecifiká aj spôsob práce s nimi. Najčastejšie riešime, samozrejme, neveru, žiarlivosť, nepochopenie, neschopnosť sa dorozumieť, neschopnosť robiť kompromisy a presadzovanie svojej pravdy. Takže hľadáme spoločnú pravdu toho páru, toho my. Takmer každý pár si tým prejde, niekto ľahšie, niekto ťažšie.
