Prigožin si počas vojny na Ukrajine dlho budoval popularitu. Jeho žoldnierske jednotky Vagnerovcov bojovali na najťažších úsekoch a on dlhodobo obviňoval velenie ruskej armády z neschopnosti a sabotovania jeho úsilia. Hoci sa vždy naoko nejak udobrili, v noci z piatka na sobotu prišiel radikálny zlom.
Začalo to ďalším rozhovorom, v ktorom Prigožin zašiel ešte ďalej. Otvorene povedal, že ruské velenie klame. Že na Ukrajine má ruská armáda veľké straty a denne prichádza o územie. Že dôvodom vojny nebola nejaká demilitarizácia či denacifikácia Ukrajiny, ale snaha ministra obrany Sergeja Šojgua získať maršalskú hodnosť a tiež snaha skorumpovaných oligarchov ukradnúť ukrajinský majetok.
Nachystaný plán?
Potom nabrali udalosti veľmi rýchly spád. O pár hodín Prigožin vyhlásil, že základne Vagnerovcov boli napadnuté ruským delostrelectvom a bojovými vrtuľníkmi. Je možné, že si túto zámienku len vymyslel alebo zveličil, alebo sa Šojgu a náčelník štábu Valerij Gerasimov naozaj pokúsili Prigožina a jeho súkromnú armádu na poslednú chvíľu zastaviť. Isté je, že Prigožin bol pripravený a všetko musel mať naplánované už dlhšie.
Jeho jednotky sa totiž okamžite pohli a začali prúdiť z okupovaného ukrajinského územia do ruskej Rostovskej oblasti z viacerých smerov. V sobotu ráno obsadili Rostov na Done a aj sídlo veliteľstva ruského Južného vojenského okruhu. Podarilo sa im to bez boja, pretože ruskí dôstojníci utiekli.
