Merajú minimálne päť milimetrov, znečisťujú oceán a atmosféru a možno ich nájsť vo vode aj v živých organizmoch. Zvyčajne obsahujú aj znečisťujúce chemikálie. V roku 2019 vedci odhadli, že každú hodinu vdýchneme 16 častíc mikroplastov, čo sa za týždeň nazbiera až na veľkosť kreditnej karty. Vedci skúmali, ako môžu plastové úlomky ovplyvniť naše dýchacie cesty a kde presne v tele sa usadzujú.
Výskumníci sledovali, ako sa im darí pri pomalom a rýchlom dýchaní a ako ich tvar ovplyvňuje ich pohyb. Zistili, že najväčšie kusy mikroplastov - tie, ktoré merajú približne 5,56 mikrometra (sedemdesiatina šírky ľudského vlasu) - sa najčastejšie zachytávali v horných dýchacích cestách, napríklad v nosovej dutine a v zadnej časti hrdla.
Ďalej budú vedci skúmať to, ako sa plasty ukladajú v ľudských pľúcach, pričom zohľadnia faktory, ako je vlhkosť a teplota. Výskum uverejnený minulý rok odhalil, že tieto častice môžu časom spôsobiť spúšť v črevách, zmeniť ich mikrobiologické zloženie, spôsobiť zápal a podnietiť biochemické procesy podieľajúce sa na vzniku rakoviny.
