Prekvapivé zistenia vedcov: Keď toto urobíte rastlinkám, cítia to!
2. 7. 2023, 0:00
Zdroj: getty images
Nedávno odborníci zverejnili zaujímavú štúdiu potvrdzujúcu, že rastliny dokážu vydávať zvuky, hoci ich ľudské ucho nedokáže zachytiť. Už dávnejšie sa vie, že stromy i ostatné rastlinstvo dokáže spolu komunikovať a najnovšie vedci vďaka najmodernejšej technológii odhalili, že rastlinné bunky dokážu reagovať na dotyk, aj keď nemajú nervy, a nielen to!
Vedci ostali riadne prekvapení, keď počas experimentov zistili, že špeciálne vyšľachtené rastliny dokázali reagovať na dotyk sklenenej tyčinky a že dokonca rozpoznali, keď sa dotyk skončil.
Pod mikroskop
Hoci rastliny nemajú nervy, ktorými by mohli tlak či dotyky cítiť, ukazuje sa, že príroda vytvorila iný spôsob, ako im tieto informácie podať. Na Washingtonskej univerzite najprv vypestovali dvanásť rastlín žeruchy a tabaku, ktoré majú kalciové senzory. Táto nová technológia umožňuje sledovať reakcie jednotlivých buniek.
Pri takmer stovke experimentov sa pod mikroskopom dotýkali jemnou, ako ľudský vlas tenkou, sklenenou trubičkou stien jednotlivých rastlinných buniek. Tie reagovali pomalými vlnami kalciových signálov vysielaných do ďalších buniek. Keď trubičku od bunky vzdialili a tlak ustal, bunka okamžite vyslala rýchle vlny s informáciou do svojho okolia.
Proti škodcom
Rastliny teda nielen vedia rozpoznať dotyk, ale dokážu aj rozoznať, keď sa skončí, a informovať o tom. Nateraz majú vedci teóriu, že je to možné vďaka zvýšeniu tlaku v samotných bunkách, ktoré, na rozdiel od zvieracích alebo ľudských, majú bunkovú stenu. Ako však presne tieto signály fungujú, je zatiaľ záhadou.
Tento mechanizmus majú rastliny vyvinutý, aby dokázali reagovať na škodcov, napríklad húsenice. Po tom, čo sa húsenica zahryzne do listu, rastlina dokáže reagovať vypustením chemikálií, ktoré zmenia chuť listu, alebo dokonca vypustí toxíny, aby sa ochránila. Aké ďalšie prekvapenia pre nás príroda ešte pripravila, sa vďaka moderným technológiám dozvieme zrejme už čoskoro.
Rastlinná bunka
- Vakuola, Mitochondria, Chloroplast, Bunková stena, Golgiho aparát, Endoplazmatické retikulum, Cytoplazma, Jadro bunky
Autor: © Nový Čas Nedeľa, Andrea Kvintová