V období prvej Československej republiky vytvárala zbierky mincí už nová bohatá vrstva - podnikatelia a obchodníci. Z podobného prostredia pochádzajú aj zakladatelia najnovších zbierok, ktoré sa začali tvoriť od 90. rokov. „Dnes máme aj na Slovensku dostatočne zámožných ľudí, ktorí zo zahraničia prinášajú späť na Slovensko zaujímavé kusy a budujú veľké zbierky.“
Mosty i včely
Keďže má Elizej Macho klientov po celom svete a sú ich tisícky, neraz sa stretne aj s veľmi zvláštnymi požiadavkami. „Niektorí ľudia vytvárajú veľmi špecifické zbierky, napríklad klient, ktorý je lekár, zbiera všetko s témou medicíny v numizmatike, teda všetko súvisiace s medicínou. Alebo človek, ktorý z celého sveta zbiera len šachovú tematiku, mosty, dokonca klient chcel všetko, čo sa týkalo včiel,“ spomína na najzaujímavejšie zbierky. Títo ľudia sú neraz natoľko zapálení, že k danej tematike napíšu aj nejakú monografiu a hľadajú celý život špeciálne kúsky do zbierky.
Okrem súkromníkov sú však klientami aukčného domu aj európske múzeá a národné banky. „Ich odborníci a kurátori zbierok majú vynikajúce znalosti kontextu doby, ale nevedia, koľko má predmet stáť, nepoznajú trh, nevedia vyhodnotiť, či je predmet pravý. Na to sme tu my. Napríklad im vieme povedať, že toto je minca, ktorá sa za posledných 180 rokov objavila štyrikrát, ale boli to len dva kusy a jedna z nich je krajšia, lepšie zachovaná. Čiže klientovi môžeme oznámiť, že natrafil na relatívnu vzácnosť s predpokladanou cenou napríklad 130- až 160-tisíc eur,“ približuje svoju prácu Elizej Macho.
Zápal a talent
Ako sa však z človeka stane odborník, ktorý dokáže ohodnotiť vzácnu mincu, medailu alebo bankovku? Tak ako aj pri iných druhoch umenia len vzdelanie nestačí.
„Ide to ruka v ruke. Ja nie som historik, ale história a archeológia ma vždy zaujímala. V prvom rade treba zápal a talent. Máme skúsenosť, že nie každý človek je schopný určiť, či je predmet autentický, pravý, presne opísať jeho kvalitu i čo sa s ním dialo. Veľakrát sú veci opravované, reštaurované, vyberané zo šperkov, toto sú veľmi silné determinanty toho, či má minca hodnotu. Tiež treba vedieť pracovať s archívmi, literatúrou, hľadať relatívne vzácnosti, dokázať oceniť ten predmet, lebo sa sto rokov neobjavil, lebo je jediný alebo sú len dva. Je to veľa pátrania,“ objasňuje doslova detektívnu prácu znalec.
Keď sa objaví zaujímavá minca či medaila, prídu na rad okrem znalostí aj praktické skúsenosti. Odborník napríklad siaha po mikroskope. „Je nutné pozorovať štruktúru mince či medaily, lebo v 15. storočí niekto strávil dva či tri mesiace ručným rytím razidla, aby následne mohol ručne kladivom raziť. Ale už o dvesto rokov neskôr bola technológia iná, používali sa balanciery, skrutkové lisy a odborník musí poznať tieto techniky i metalurgiu a spôsoby, akými sa kov upravoval. Inak napríklad vyzerá tavba v modernej peci a iný výsledok mala tavba, keď sa ručne rozdúchavalo drevené uhlie na pahrebe,“ zdôrazňuje len niekoľko z dôležitých faktorov, ktoré sú potrebné pri skúmaní mincí a medailí.
Posledná večera
Dobrý odborník sa však vyzná nielen v technológii, ale pozná aj rukopis tvorcu mince či špecifiká konkrétnych dielní. Pri oceňovaní treba myslieť aj na dobové falzá a peňazokazecké dielne. „Napríklad sa stávalo ku škode panovníka, že niekto ukradol razidlá a z neplnohodnotného kovu tajne razil mince. Existuje všeličo, na čo si treba dať pozor, a tu pomôže len skúsenosť,“ poukazuje znalec na temnejšie stránky výroby mincí.
