Nikdy nie je neskoro začať, hlavne sa však nezabudnite poradiť s odborníkom, ako radí numizmatik a majiteľ aukčného domu Elizej Macho. S istou dávkou šťastia možno na vzácnu mincu či iný podobný „poklad“ natrafiť aj dnes.
Vďaka svojej vášni pre zberateľstvo mincí vedie dnes Elizej Macho vlastný aukčný dom a po celom svete pre svojich klientov objavuje a nakupuje nielen vzácne mince. Jeho záujem sa však nezrodil zo dňa na deň. Spolu so svojím spoločníkom Radoslavom Chlapovičom sú zberateľmi už v niekoľkej generácii a k vzácnym minciam, bankovkám či medailám pričuchli už ako malí chlapci. Spýtali sme sa ho, ako sa z nadšenca môže stať špičkový odborník na numizmatiku, čo všetko musí ovládať i ako sa dokáže premeniť nenápadný kúsok plieška na tisícky eur.
Záľuba mocných
Najprv sa však treba vrátiť na začiatok, teda k minciam. Nie každá z nich patrí medzi vzácne. „Ak si vezmeme čisto atribút vzácnosti, tak je to niečo, čoho zostalo málo. Neznamená to, že pôvodne toho bolo málo. Napríklad americký prezident Roosevelt v roku 1934 zakázal držbu zlata. Čerstvo vyrazené zlaté dvadsaťdolárové eagle sa museli preto dať roztaviť. Niekoľko ich napriek tomu ostalo a dnes má minca hodnotu zhruba 20 miliónov dolárov,“ vysvetľuje Elizej Macho a dodáva, že vzácne mince majú zvyčajne aj zaujímavý historický kontext či dokonca celý príbeh, ktorý ich obklopuje. Prirodzene, hodnotu im dodáva aj vzácny kov či kovy, z ktorých sú vyrobené.
Zberateľstvo peňazí má dlhú tradíciu. „Panovníci zbierali mince už od čias rímskeho cisárstva. Nielen so svojimi portrétmi z narcistických dôvodov a nielen zo svojich provincií, ale v podstate mince z celého sveta. V renesancii sa zberateľstvo veľmi rozšírilo a na našich územiach boli významné šľachtické a kráľovské rodiny, ktoré budovali veľmi zaujímavé zbierky,“ približuje počiatky numizmatiky vyštudovaný finančník. Zberateľstvo však nie je len o minciach, ale napríklad aj o bankovkách a medailách.
„Práve medaily sú jedna z veľmi zaujímavých oblastí. Pri kráľovských korunováciách prichádzali napríklad do Prešporku vzácni hostia z dvorov z celej Európy a dostávali spomienkové predmety na túto špeciálnu udalosť. Kráľ či kráľovná tiež davom hádzali drobné strieborné alebo aj zlaté mince ako pripomienku korunovácie. Podobnými príležitosťami boli kráľovské svadby, veď práve Habsburgovci boli známi svojou sobášnou politikou,“ toto boli podľa odborníka časté zdroje zaujímavých mincí i medailí.
Smutné dedičstvo
Bohužiaľ, po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie z nášho územia šľachta postupne odchádzala a odnášala so sebou aj svoje zbierky. Neskôr po 2. svetovej vojne bola držba drahých kovov zakázaná. „Zberateľstvo z veľkej časti prebiehalo len v povrchnejšej forme a v rodinách sa skôr skrývalo to, čo bolo zaujímavé. Najlepšie kúsky sa dostali mimo republiku. Nedá mi nespomenúť to, že aj samotný režim vykrádal múzeá a vykšeftoval šľachtické zbierky, ktoré tu boli na Slovensku. Aj vo verejných zbierkach ostali len torzá toho, čo tu bolo,“ pripomína Elizej Macho smutnú históriu, počas ktorej sa mnohé vzácnosti roztratili.
