Umelec mal dlhšiu dobu podlomené zdravie. Osudnou sa mu stala mozgová porážka, ktorej podľahol 17. júna. Sarvašovi prišlo dať posledné zbohom skoro 250 smútiacich hostí. Umelca vyprevádzala na ceste do neba čestná stráž či zvuky fujary.
Veľký umelec Juraj Sarvaš († 91) odišiel z tohto sveta na večnosť v tichosti vo svojom byte. Celý život zasvätil slovu a tomu zostal verný do posledných minút svojho života, keď do detailu vypracoval vlastný scenár pohrebu. Jeho milovaná dcéra Svetlana sa ho držala bod po bode a otcovi pripravila dojemnú rozlúčku v Banskej Bystrici, kde sa narodil.
Pohreb velikána trval dve hodiny a prítomným sa tlačili slzy do očí, keď zaznela báseň z pera samotného Sarvaša, ktorá začínala slovami - Ak zomriem v lete... Rodina, hostia i kolegovia ako Dušan Cinkota či Dušan Jarjabek sa so Sarvašom rozlúčili jeho milovanou piesňou Ej, horou, horou odohranou na fujare.
Miesto odpočinku
Majstra pochovali na evanjelickom cintoríne na Lazovnej ulici vedľa ďalšieho majstra, básnika Jána Bottu. Zem prikryla umelcovu truhlu jeho slovami: „Lúčim sa s vami, žil som a pracoval pre vás, pre zem moju, i keď som toho spravil neveľa, no snažil som sa. Mnohé prekážky života som zdolal, sily mi ubudli skôr, ako ma Pán Boh k sebe povolal.“
