Na cestu, ktorú odkladali kvôli korone, vyrazila dvojica 6. januára a vrátili sa
1. mája. „V prvom rade bolo potrebné pripraviť motorku po technickej stránke, aby zvládla dlhú cestu, a poslať ju loďou z Poľska do Chile. Toto sme museli zvládnuť v predstihu. Trasa cesty sa na taký dlhý čas nedá detailne naplánovať. Vytipovali sme si body záujmu, ktoré chceme vidieť, a približne navrhli, kadiaľ pôjdeme. Potom sa už len stačilo kúpiť letenku, pobaliť sa a vyraziť,“ vysvetľuje Nikol najťažšiu časť príprav.
Výstup na sopku
O dobrodružstvá nemali núdzu. A neboli vždy len príjemné. „Najhorší zážitok bol v Bogote, keď nám ukradli v autobuse telefón. Zmizol zo zazipsovaného vačku v priebehu sekundy nepozornosti. Hneď sme si to všimli, dotyčný však vystúpil, dvere autobusu sa zavreli a my sme len sledovali zlodeja, ako stojí a pozerá na nás. Najhoršie na tom bolo, že v telefóne sme mali všetky fotografie z posledných troch mesiacov, žiaľ, nezálohované,“ krúti hlavou Boris.
Najťažší bol zase prejazd z Čile do Bolívie cez národný park Fauna Andina Eduardo Avaroa. „Na roletách z kameňov a na sypkom piesku sa jazdí veľmi zle a ešte horšie vo dvojici na nabalenej motorke. Taktiež sme tu vo vysokej nadmorskej výške trpeli výškovou chorobou. Výstup na sopku Acatenango v Guatemale znamenal pre nás výzvu po fyzickej stránke, štverali sme sa do strmého kopca 5 km. Trvalo to 7 hodín. Nie sme zvyknutí na túry a mysleli sme si, že vypľujeme dušu. Nakoniec sme to však zvládli a užili si nádherný pohľad na chrliacu sopku El Fuego,“ spomína Nikol.
