Shahzada Dawood a jeho manželka sa k vraku Titaniku chceli vydať už pred pár rokmi, ale ich plány vtedy zhatila pandémia covidu-19. Po jej skončení sa Christine rozhodla uvoľniť svoje miesto na ponorke Titan 19-ročnému synovi Sulemanovi, ktorý po ceste do hlbín túžil viac a pri morskom dne sa navyše chystal prekonať Guinessov rekord v skladaní Rubikovej kocky.
Spolu s dcérou Alinou ale bola Christine na palube sprievodnej lode, keď sa Shahzada, Suleman a trojica ďalších mužov chystali nastúpiť do ponorky. "Mala som naozaj radosť, pretože to obaja chceli urobiť už veľmi dlhú dobu," spomínala v rozhovore s tým, že sa rodina lúčila objatím a vtipkovaním. Keď ale ponorka zostupovala k vraku Titanicu, prerušilo sa zrazu spojenie. "V tej chvíli som nechápala, čo to znamená, a potom to už išlo len z kopca," povedala.
Snahy nadviazať znovu spojenie aj niekoľkodňové medzinárodné pátranie po pätici na palube ponorky potom Dawood sledovala zo sprievodnej lode. "Myslím, že som stratila nádej, keď uplynulo 96 hodín," uviedla s tým, že v tom čase napísala správu rodine, že sa chystá na najhoršie.
Dcéra Alina verila ešte o niečo dlhšie a nádej stratila, až keď ich americká pobrežná stráž informovala o tom, že sa neďaleko vraku Titaniku v hĺbke 3800 metrov našli trosky ponorky, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou kvôli obrovskému tlaku vody implodovala.
Na pevninu do kanadského mesta St John's sa Christine a Alina vrátili v sobotu, v nedeľu sa uskutočnila pohrebná modlitba. Na otázku, či sa jej niekedy podarí s tragédiou vyrovnať, Dawoodová povedala, že nevie, či je niečo také vôbec možné. "Chýbajú mi. Naozaj, naozaj mi chýbajú," dodala.