Kodifikovaním spisovnej slovenčiny nadviazali štúrovci na bernolákovcov, ktorí uzákonili spisovný jazyk ako prví a to na základe západoslovenčiny. Veľkú úctu k bernolákovcom prechováva dlhoročný člen Slovenského národného divadla (SND), popredný slovenský recitátor a pedagóg Štefan Bučko. Už viac ako 40 rokov prezentuje tvorbu básnikov, pretože, ako sám hovorí, "lyrika ho od mladosti namotávala zrozumiteľným pocitovým svetom".
Bernolákovci a najmä Anton Bernolák, ktorý vydal v roku 1791 Etymológiu slovenských slov (Etymologia Vocum Slavicarum), urobili na tie časy podľa Bučka "obrovský intelektuálny výkon". Tento počin Antona Bernoláka zvýrazňuje fakt, že na ďalší zväzok etymológie sme čakali až do roku 2016, keď vydal Ľubor Králik Stručný etymologický slovník slovenčiny. Nemožno nespomenúť ani klasika slovenskej literatúry Jána Hollého, ktorý povýšil bernolákovčinu tým, že do nej preložil Vergiliov epos Eneida, jedno z kľúčových diel svetovej spisby, ale rovnako písal aj vlastné eposy, ako napríklad Svatopluk či Cirillo-Metodiada zo slovenskej histórie a aj básnický konštrukt Sláv.
Bučko hovorí, že študenti prijímajú Jána Hollého s neuveriteľným záujmom: "Keď som im povedal, že Homér je v podstate zakladateľ svetovej hip-hopovej subkultúry, ktorá sa nazýva rapom, tak Hollý je v podstate prvý slovenský raper, ktorý o tom síce vtedy nevedel, ale my už áno, že v bernolákovskej slovenčine sa dá vynikajúcim spôsobom v tomto jazyku rapovať," uviedol pre TASR Bučko.
