Vitálna šesťdesiatnička dokonca beháva bosá i so psom. So smiechom pritom o sebe tvrdí, že je aj tak typická slovenská dôchodkyňa. Ako sa začalo jej pretekanie? A čo by odporučila začiatočníkom?
Soňa je obrovským príkladom aj pre ostatné dámy v podobnom veku. A to pritom vraví, že sa ničím neodlišuje. „Som typická slovenská dôchodkyňa, seniorka, ktorá behá polmaratóny, maratóny aj ultrabehy,“ usmeje sa. Behať začala v 55 rokoch, keď boli s dcérou na dovolenke v Keni. „Raňajšia prechádzka pri mori sa zmenila na bežík. Ja vravím dcére: ,Sonka, ale ja neviem behať.‘ A morský vánok mi priniesol jej slová: ,Ale, mami, ty beháš celkom dobre.‘ A tak sa začala moja kariéra. Po príchode z Kene som sa hneď prihlásila na Národný beh Devín - Bratislava,“ hovorí o začiatkoch Soňa. A hoci aj ju poznačil covid a nohy už poslúchajú menej, svojej vášne sa nevzdala.
Stávka so zaťom
Vitálna šesťdesiatnička má najradšej lesné behy, no učarovali jej aj maratóny. Prvý odbehla pred 5 rokmi. „Bolo to 12. 5. 2018 na behu Self - Transcendence 6/12 h a 100 km časom 5:50:43. Za 6 hodín sme spolu s Milanom Rozkopom odbehli 43,494 km metódou indiánsky beh - beh - chôdza,“ spomína. To ju chytilo tak, že sa prihlásila na ďalší. A potom ďalší a ďalší... „Odbehla som si aj 400 najťažších metrov na svete. To sa beží na Štrbe na skokanský mostík. Krásne sú aj kratšie behy.“ A ktorý by poradila začiatočníkovi? „Raz mesačne sa koná milý bežík - 2 míle okolo Kuchajdy,“ vraví Soňa, ktorá zvládla aj 24-hodinový charitatívny Beh pre Plamienok.
