Tie by mala nahradiť finančná kompenzácia takmer 11 miliónov eur na plánovaný projekt premostenia Staromestskej ulice Plató Staromestská a projekt Živé námestia.
"Ešte horšie sú dôvod a odôvodnenie - neaktuálne. To je argumentácia mesta, ktoré tak rado rozpráva o transparentnosti a slušnosti. Exemplárny príklad zničujúcej slovenskej praxe rušiť všetko predošlé, začínať vždy znova a nedosiahnuť nič," podotýka Nesrovnal. Bratislava je podľa neho jediným z hlavných miest V4, ktoré nemá multifunkčné vedecko-vzdelávacie zariadenie, väčšinou nazývané planetárium.
"Planetárium na brehu Dunaja bola úplne jasná voľba. Atraktivita, miesto, ale aj jasný signál, že tomuto mestu záleží na vzdelaní, kultúre a budúcnosti," poznamenáva Nesrovnal s tým, že hlavné mesto by nestála ani cent. Rovnako tak mediatéka, digitálna knižnica a komunitný verejný priestor, ktorú sa rovnako ako záväzok v súvislosti s pozemkami pod zbúraným Parkom kultúry a oddychu (PKO) podarilo v minulosti presadiť.
"Vedecké centrá alebo technologické parky sú už štandardom a jasným indikátorom úrovne mesta a jeho vedenia," pripomína. Nepozdáva sa mu ani argumentácia vedenia hlavného mesta o neaktuálnosti oboch projektov. Nemyslí si totiž, že by malo mesto dosť kvalitných vzdelávacích zariadení.
V súvislosti s plánovaným projektom Plató Staromestská podotýka, že ide o starú myšlienku. Aby však malo plató zmysel, bolo bezpečné a odhlučnené, musela by sa prekryť väčšia časť ulice, čo je technicky a finančne náročné, a projekt to "odsúva do ríše snov". Nesrovnal preto vyjadril obavy, že v hlavnom meste nakoniec nebude ani jeden z projektov.
Mesto prichádza s návrhom, podľa ktorého by namiesto planetária ako záväzku za pozemky pod bývalým PKO dostalo ako kompenzáciu takmer 11 miliónov eur. Investované by mohli byť aj do projektu Plató Staromestská. O návrhu majú vo štvrtok (29. 6.) rokovať bratislavskí mestskí poslanci. Nový návrh dohody developer víta, aktivisti to kritizujú.