"Nebol vedome či cielene objektom nejakých regulačných zásahov," uviedol v rozhovore pre TASR Miloslav Smatana z dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) Slovenskej akadémie vied (SAV). Pripomína, že okrem teritoriálnych pozná slovenčina aj sociálne nárečia - slang či argot, jazykové prostriedky mládeže, ale aj poľovníkov, vojakov, remeselníkov či v minulosti tulákov, zlodejov alebo žobrákov.
Smatana priznáva, že nárečia sú pre jazykovedcov inšpirujúce všetkým, čo sa v nich skrýva. "Najmä svojou starobylosťou, bohatstvom, originálnou lexikou a spontánnosťou, pretože umožňujú priblížiť a bližšie spoznať nielen vývin jazyka, ale aj tradičnú slovenskú kultúru - zvyky, tradície, slovesnosť, ľudový odev a podobne," vysvetľuje dialektológ.
Jeho kolegyňa Katarína Balleková poznamenáva, že zemepisné nárečia sú prirodzeným, neregulovaným útvarom národného jazyka. "Hovoríme, že je to nespisovná teritoriálna varieta oproti spisovnej variete, sociálne dialekty sú takisto nespisovné variety národného jazyka, ale spolu tvoria jeden celok," vysvetľuje vedúca dialektologického oddelenia JÚĽŠ SAV, ktoré sa zaoberá predovšetkým zemepisnými nárečiami.
