„Takýto prístup sa ale ukazuje ako bezzubý a scestný,“ myslí si politológ Ján Ruman z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Podľa neho mala z politologického hľadiska táto formula význam pred parlamentnými voľbami v roku 2020, keď voličstvo hľadalo alternatívu k dominancii strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD). Politológ je toho názoru, že na „argument Ficom" už väčšina elekrotátu nebude počúvať, a to z toho dôvodu, že situácia sa zmenila. „Mnohí ľudia majú zažitú skúsenosť, že bez Fica bolo horšie po všetkých stránkach a tiež na mnohé kauzy Smeru už zabudli. Fico a Smer tak pôsobia ako subjekt, ktorý je síce známy, ktorý tu už bol, ale koniec koncov „by mohlo byť aj horšie“," vraví politológ.
V súčasnosti je podľa Rumana strana Smer-SD, a najmä jej predseda Robert Fico, považovaná za subjekt, ktorý by mohol po troch rokoch marazmu a nekompetentnosti predošlých vlády prispieť k stabilizácii Slovenska. „Dôsledky konaní Matoviča a Hegera vlastne znovuzrodili Fica. Takýto významný politický obrat sa v krátkej histórii Slovenska ešte neudial. Nepodarilo sa to HZDS ani SDKÚ," uviedol politológ.
Podľa Rumana je reálne, že by Smer mohol vyhrať voľby, no podotkol, že dôležité bude povolebné usporiadanie. „Osobne si myslím, že Hlas pôjde so Smerom do vlády, hoci svoju spoluprácu môže podmieniť neúčasťou Republiky v nej. Tých konštelácií sa javí viac. Ja sa ale domnievam, že Fico je skúsený politický obchodník a pragmatik. Byť vo vláde je taká politická výhoda a nielen politická, ktorá sa ťažko odmieta," konštatuje politológ. Zdôraznil však, že podstatné budú volebné zisky jednotlivých politických subjektov. Na novú vládnu koalíciu by podľa neho možno stačilo i spojenie strán Smer a Hlas s hnutím Sme rodina.
Ruman je názoru, že politika sa v súčasnosti zredukovala na „volebný marketing, negatívne predvolebné kampane a permanentnú nevydarenú šou" a je obsahovo vyprázdnená. S tým podľa neho súvisí aj úroveň politickej kultúry politických predstaviteľov, politických programov, ale i voličských nálad a toho, čo elektorátu stačí. „Slovensko sa nachádza v politickej kríze," skonštatoval.
