Odvtedy sa nazýva Partizánska a teraz si ju môžu opäť pozrieť návštevníci. Tesne pred letnou turistickou sezónou je vďaka finančnej podpore ministerstva obrany, ZŠ a MŠ Maximiliána Hella a obce Štiavnické Bane sprístupnená 360 metrov dlhá horná chodba štôlne. Dá sa do nej vstúpiť i vďaka zrekonštruovanej podlahe.
Dielo sa budovalo ešte v 18. storočí, navrhol ho banský strojmajster, konštruktér, vynálezca Matej Kornel Hell, otec astronóma, matematika a fyzika Maximiliána Hella. Čím je zaujímavá? Pri nedostatku vody vedeli predkovia presmerovať vodu z Richňavy do tajchu Bakomi a potom ďalej.
„Štôlňa prevádzala vodu z povodia Ipľa z dvoch prívodných jarkov do povodia Hrona a rozdeľovala sa buď do Malého Richňavského tajchu, alebo do Veľkého Richňavského tajchu. Potom sa vracala naspäť do povodia Ipľa do oblasti Štiavnických Baní a tam sa rozdeľovala do ďalších šácht. Bol to zaujímavý spôsob,“ povedal vodohospodár Václav Koleda.
Dolná chodba štôlne meria až 650 metrov a do jej polovice je natlakovaná voda. Sprístupnená je tak iba horná chodba. Keďže stále ide o aktívnu živú štôlňu, ktorú využívajú i vodohospodári, vyberú sa dni pre verejnosť.
Zaujímavá história
Počas druhej svetovej vojny sa tam ukrývali pred nacistami partizáni aj Židia. „Miestny tajchár Viliam Neuschl cez štôlňu previedol 15 vojakov Červenej armády, ktorí zlikvidovali nemeckú hliadku. Nacisti na nich totiž čakali nad štôlňou. Takto bolo umožnené vstúpiť Červenej armáde do Štiavnických Baní a tá oslobodila nielen obec, ale aj Banskú Štiavnicu s minimálnymi stratami na civilných životoch,“ prezradil riaditeľ ZŠ a MŠ Maximiliána Hella Pavel Michal.
