Spomínate si na svoje prvé divadelné predstavenie?
Prvá moja profesionálna rola v Nitrianskom krajovom divadle (NKD) - hneď hlavná - bol Jánošík v muzikáli Na skle maľované. Lebo ako prvý na Slovensku uviedol tento muzikál ešte v roku 1973 v Nitre režisér Karol Spišák. Mali sme živú kapelu a živý spev. Hrali sme to štyri roky pred Slovenským národným divadlom a dokonca aj ako zájazdové divadlo sme mali 60 repríz, čo bolo veľmi veľa. Zahral som si aj Shakespeara, hral som v Racinovej Fédre... Mimochodom, toto predstavenie som miloval. Hrali v ňom štyria ľudia, bol to samý monológ. Scénu robil pán Ladislav Vychodil a režíroval to Tibor Rakovský.
Čo ste sa od hereckých legiend naučili?
Keď si spomeniem na celú tú plejádu hercov SND, keď sme ako študenti stáli za oponou a s otvorenými ústami sledovali, ako hrajú majstri Mikuláš Huba - nádherná slovenčina, Gustáv Valach - nádherná slovenčina, Ladislav Chudík, Mária Bancíková, Eva Kristínová - nádherná slovenčina... V podstate každý jeden hovoril spisovne a každý jeden bol jedinečný hlas. To je zvláštne, že tie hlasy, až na zopár výnimiek, dnes zmizli. Bohužiaľ, v divadlách, a aj v Národnom divadle už kultúra reči upadá. A isto ste si všimli v poslednom čase, že všetci na javisku kričia, ba dokonca používajú mikroporty. Nerozumiem prečo. Nás molestovali s tým, a to najmä pán Záborský prízvukoval, že musíš sa naučiť tak šepkať, že ťa bude počuť v poslednom rade. Krásnu slovenčinu mala Betka Poničanová. Keď niekto v divadle povedal nejaké nespisovné slovo, napríklad šuflík, tak prišla potichučky za ním, kopla ho do zadku a povedala: „Nehovorí sa šuflík, ale zásuvka!“ Okrem toho, my sme sa v Nitre po predstavení koľkokrát vrátili za hlbokej noci a ešte po ceste sa rozoberalo to predstavenie, debatovali sme. Starší radili mladším. Dnes sa skončí predstavenie a všetci zmiznú. Nuž a mám nesmierne výhrady proti zbytočným vulgarizmom na javisku.
A čomu sa venujete aktuálne?
Momentálne najmä poetickým večerom, dabingu, moderujem podujatia, účinkujem v rozhlase, nahrávam komentáre k dokumentárnym filmom...
Šimonovič bol jediným z hereckej obce, kto sa na pohrebe Milky Zimkovej († 71) ukázal. Prečo si divadelníci nenašli čas na poslednú rozlúčku s kolegyňou? Aká bola zosnulá umelkyňa, ktorú poznal ešte zo ešte zo študijných čias? Celý rozhovor nájdete v Novom Čase Nedeľa!
