Stále vitálna žena oslávila stovku minulý týždeň. „Každé ráno si dám na raňajky kozie mlieko alebo kakao a k tomu krajec chlebíka, ktorý si nadrobím. Veľmi mi to chutí,“ prezradila oslávenkyňa, ktorá celý život pracovala v poľnohospodárstve.
„Pestovali sme mrkvu, petržlen, cibuľu, zemiaky, uhorky aj melóny. Kedysi sa sadilo oveľa viac zeleniny ako dnes. Navštevovali nás ľudia zo širokého okolia, ktorí si prišli nakúpiť zdravé potraviny,“ spomína čiperná dôchodkyňa, ktorá veľmi rada vyšívala i háčkovala.
„Keď som nevyšívala, tak som chodievala do kostola a v nedeľu na tanečnú zábavu. Chodievala nám hrávať cigánska muzika, my sme sa im odvďačili vajíčkami alebo slaninkou,“ dodala s tým, že nezažila len veselé časy.
„Počas vojny sme sa ukrývali v krytoch. Vtedy nám bolo veľmi ťažko. Dúfam, že toto sa už nebude nikdy opakovať,“ podotkla pani Júlia, žijúca v dedine preslávenej veľkým množstvom hniezdiacich bocianov. „Tak to tu bolo odjakživa. Bocianmi sa to vždy v našej dedine len tak hemžilo,“ uzavrela vždy veselá obyvateľka Zemplínskeho Hradišťa, ktorá má dve dcéry, štyroch vnukov a osem pravnúčat.
