Aj v tomto roku bude súčasťou Slovenského dňa kroja, pre ktorý v rámci natáčania zvykov našich predkov predviedla za zvukov malebných piesní typické kosenie i práce na lúkach v pôvodných kozárovských krojoch. Do známej slovenskej obce Kozárovce sme sa vybrali, aby sme zažili na vlastné oči i uši, ako vyzerali v minulosti letné práce na lúkach. Porozprával nám o nich vedúci folklórnej skupiny Miloš Ďurovič, ktorý túto funkciu spolu s láskou k folklóru prebral po svojej mame, zakladateľke Praslice, Márii Ďurovičovej.
„Tentoraz sme pripravili kosenie a hrabačky. Hoci sa nám môžu zdať z dnešného pohľadu ako zaujímavé a malebné, v skutočnosti boli práce namáhavé a aj monotónne,“ priznáva náročnú každodennú realitu v minulosti folklorista.
„Každá práca sa ,zľahčovala‘ tým, že si ľudia pri nej zaspievali a myseľ im putovala niekde inde. Ruky síce robili to, čo mali, ale hlava sa odpútavala. Nezabudnime, že kosenie prebiehalo z rána za rosy, okolo piatej, tesne po svitaní.“
Láska na perách
O tom, že práve v Kozárovciach sú všetky generácie hrdé a zapálené pre zachovávanie zvykov v pôvodnej podobe, svedčí fakt, že i tentoraz na lúky dorazili všetci, od najstarších koscov až po najmladšie deti. „Od chlapov vo veku 60 - 70 rokov až po štrnásťročné dievčence a ženy, každý mal svoju jasnú úlohu. Kto nekosil, pomáhal, napríklad ženy nosili občerstvenie v tradičných džbánoch na vodu a aj niečo pod zub.“
A o čom sú piesne, ktoré tieto práce sprevádzajú? „Boli inšpirované vzťahmi dievčat a chlapcov, mladé dievčence mali v hlavách chlapcov, chlapci mysleli na dievčence, to sa až tak veľmi odvtedy nezmenilo,“ dozvedáme sa vzápätí.
