Nie všetkým to vyšlo
Volebné koalície môžu byť zradné a veľa by o tom vedeli rozprávať aj ľudia z Progresívneho Slovenska (PS). Hoci teraz sú jednou z mála strán, ktorá má vstup do parlamentu takmer zaručený, vo voľbách v roku 2020 pohorela práve na tom, že kandidovala v koalícii so stranou Spolu. Strany spoločne získali 6,96 %. Podobný príbeh, aj keď s úspešnejším koncom, postretol aj Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá išla do volieb v roku 1994 spolu s tromi menšími stranami v koalícii Spoločná voľba, a 10 % kvórum potrebné pre štvorčlennú koalíciu nakoniec preskočilo len o 0,42 %.
Prekvapivé mená na kandidátkach
- Martin Klus, ktorý patril v minulosti k stáliciam SaS, to bude tentoraz skúšať zo 150. miesta kandidátky Sme rodina
- Progresívne Slovensko ponúklo 15. miesto svojej kandidátky o generáciu staršiemu „slovenskému Cattanimu“ Jaroslavovi Spišiakovi
- Strana Smer má v prvej desiatke hneď dvoch Kaliňákov - na siedmej priečke exministra vnútra Roberta a o miesto vyššie jeho synovca Erika
- Demokrati postavili na čelo svojej kandidátky lekárku Andreu Letanovskú, na vysokej pozícii by mala byť aj hudobníčka Dorota Nvotová
- Na kandidátke Hlasu to bude z 23. pozície skúšať aj bývalá rektorka Policajnej akadémie Lucia Kurilovská
- Z 13. miesta spoločnej kandidátky Modrých a Mosta-Híd kandiduje Jana Šoková, dcéra lídra Modrých Mikuláša Dzurindu
Dôvodom môžu byť aj výdavky
Radoslav Štefančík, politológ
Každá politická strana môže podľa zákona minúť na kampaň 3 milióny eur, no keďže sa v zákone nehovorí o koalíciách, ale len o stranách, 3 milióny môže minúť každá politická strana vrátane Kresťanskej únie a Za ľudí. Dokopy teda toto zoskupenie môže minúť až 9 miliónov, a to je oproti stranám, ktoré sa budú musieť zmestiť do troch, už výrazný rozdiel. Môže byť aj toto jeden z dôvodov, prečo sa dal nahovoriť na takúto spoluprácu. Je to určite riskantný podnik, no zrejme si verí a možno má dokonca väčšie sebavedomie ako schopnosti.
