Slovanskí vierozvestovia sv. Cyril a Metod patria medzi najväčších misionárov kresťanstva v dejinách Európy. V histórii Slovanov a zvlášť Slovákov tvoria jednu z najdôležitejších kapitol, keď sa spomínajú aj v preambule Ústavy SR. Deň slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike (ČR).
Sv. Cyril a Metod pochádzali z gréckeho Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Na naše územie prišli na pozvanie veľkomoravského panovníka kniežaťa Rastislava.
Počas pôsobenia sa predstavili pozoruhodnými aktivitami - založili cirkevné školy, veľké úsilie venovali najmä prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou abecedy (hlaholika), ktorú pre tento cieľ zostavili. Po viac ako trojročnej činnosti, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vytvoriť preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, sa rozhodli Veľkú Moravu opustiť.
Na spiatočnej ceste do Byzancie ich zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II. Pred ním obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel 14. februára 869.
