Keď ste mali 20 rokov, prišli vám päťdesiatnici starí?
Zuzana: Keď som prišla na strednú školu, tak mi už osemnásťročné maturantky prišli ako staré tety. Dnes mi už ľudia, ktorí sú odo mňa starší, tak neprídu, zrazu sa ten rozdiel zmenšil.
Katarína: Vníma to tak asi každá generácia. Keď som bola malá, mali sme susedu, ktorá bola veľmi pekná a mala asi 25 rokov. Vtedy som si povedala, aká je stará.
Petra: Tridsiatnici nám voľakedy prišli za zenitom.
Aké sú výhody vyššieho veku?
Katarína: Je nesmierne príjemné mať už trochu rozumu, netrápiť sa hlúposťami a mať nadhľad. Keď vidím mamičku s malými deťmi, tak si poviem, že prežíva krásne obdobie, ale aj náročné. Toto už nemusím, páči sa mi prirodzený kolobeh života, že teraz sa už môžem tešiť s vnúčatami.
Zuzana: Keď vidíme nášho rovesníka, ako tlačí kočík s mladou ženou, vtedy si tiež poviem, že je to nádherné, nech si to užijú, ale toto už nemusím. (smiech) Už mám svoje vnúčence. Možno sme my ženy viac pod paľbou kritiky za to, ako vyzeráme. Ľahšie sa na nás ukazuje, že máme vrásky alebo sme sa zaobalili. Mužom sa podľa mňa toho oveľa viac toleruje, ale v tomto je život k nám oveľa láskavejší. Nástraha, že by som si v šesťdesiatke spravila s tridsaťročným mužom dieťa, mi fakt nehrozí. (smiech)
Petra: Je to fráza, ale sú to skúsenosti, to čo si človek odžije, sa inak nenaučí. Môže nám hocikto radiť aj stokrát, ale nikdy naňho nedáme. To, čo si odžijeme, tu zostane a vtedy človek získa nadhľad, pokoj a inak vníma rôzne situácie. Milujem sedemdesiatročné starenky, ktoré sú dámy a nedokážu už závidieť, lebo to majú v paži. Odžili si to a sú osobnosťami.
Čo sa u vás po 50-ke zmenilo?
Zuzana: Už nebehám, ako som behávala predtým, lebo mi zoperovali koleno, takže kilometre mám teraz nakráčané. Milovala som aeróbne cvičenia, kde hrala nahlas hudba, teraz cvičím jogu v tichu, počúvam svoje telo a užívam si to. Prístup ku sebe samej je zrazu pokojnejší a už to nie je také urputné. Keď som bola mladšia, chcela som všetko a byť stále sexi. Nosila som veľké výstrihy a vysoké opätky, no dnes to už nerobím.
Petra: Ja hej, chcem byť sexi, ešte som to nezahodila. (smiech)
Katarína: Povedala by som to tak, že človek sa má tak v dobrom rád, a preto sa šetrí. Vysoké topánky si dám vtedy, ak ide o nejakú príležitosť, kde je to vhodné a chcem tam dobre vyzerať. Ak idem napríklad, ako dnes, na skúšku do divadla a potom sa chcem ísť niekam kúpať, tak si obujem šľapky, aj keď by sa k týmto šatám možno viac hodili zlaté sandálky. Pred mesiacom som si kúpila bicykel, objavujem prírodu, pohyb na čerstvom vzduchu a to je nesmierne príjemné. Nemám ambíciu chodiť na ňom dvadsať kilometrov. Páči sa mi láskavosť voči ostatným, ale aj voči sebe. Dosť často sú po päťdesiatke také obdobia, keď nám je teplo. Mala som však to šťastie, že to celkom prirodzene a príjemne prešlo.
Petra: Tak asi budem vyzerať trápne, ale myslím si, že som v lepšej kondícii, než keď som bola mladšia. Teraz som si konečne po tých deťoch, keď už ich tak nepotrebujem opatrovať, našla čas na to, že môžem byť každý deň vo fitku, že si odbehnem svojich päť kilometrov, že posilňujem chrbát, ruky, brucho a že po 50-ke urobím šnúru. Milujem nosiť vysoké podpätky, sexi šaty, rada si natočím vlasy a nalíčim sa. Človek sa stále musí na niečo tešiť.
