Výskum vedcov z Helsinskej univerzity skúmal zdravotné údaje takmer 23.000 dvojčiat vo Fínsku. Výsledky nedávno publikovali vo vedeckom časopise Chronobiology International. V období rokov 1981 až 2018 vyhodnotili údaje 22 976 mužov a žien. Miery rizika úmrtnosti boli vypočítané na základe 8728 úmrtí.
Vedci sledovali vplyv chronotypu (prirodzený sklon človeka spať v určitom čase) na zdravie. Výsledky naznačujú, že vnútorné biologické hodiny nepriamo ovplyvnili aj úmrtnosť skúmaných ľudí. Nesúviselo to priamo s časom a množstvom spánku, ale s tým, že "sovy" (ľudia aktívnejší v noci) v omnoho väčšej miere konzumovali tabak a alkohol.
Už predchádzajúce štúdie zistili, že "sovy" majú vyššie riziko srdcovocievnych ochorení. Pribúdajú tiež dôkazy, že zdravie negatívne ovplyvňujú práca na nočné zmeny, dĺžka a kvalita spánku.
Účastníci výskumu si mali vybrať zo štyroch možných odpovedí: "Som jednoznačne ranný typ", "Som do istej miery ranný typ", "Som jasne večerný typ" a "Som do istej miery večerný typ." Do úvahy sa bralo aj vzdelanie, denná konzumácia alkoholu, úroveň a dĺžka fajčenia, BMI a dĺžka spánku.
