Druhá možnosť bola prísnejšia a asistovanú samovraždu by umožňovala iba v prípade, keď by psychiater alebo psychoterapeut počas dvoch sedení s odstupom troch mesiacov potvrdil, že osoba "dobrovoľne, vážne a nemenne" túži zomrieť, pričom netrpí duševnou poruchou ovplyvňujúcou jej schopnosť samostatne sa rozhodovať. Tento návrh by zároveň vyžadoval poradenstvo od ďalšieho lekára.
Oba návrhy boli po štvrtkovej debate odmietnuté rozdielom niekoľkých desiatok hlasov.
Zrušený zákon z roku 2015 o asistovaných samovraždách ju umožňoval vykonať "z altruistických dôvodov", zároveň však zakazoval ponúkanie tejto služby komerčným spôsobom. V prípade porušenia tohto zákona hrozil odsúdenému trest odňatia slobody až na tri roky. Osoby, ktoré komerčne pomáhali ostatným pri eutanázii, tak museli z tejto podnikateľskej činnosti upustiť.
Téma asistovaných samovrážd je veľmi citlivou témou, najmä v krajine, kde nacistické programy "eutanázie" zapríčinili smrť viac ako 200 000 osôb s mentálnym alebo fyzickým postihnutím.
