Svoj čin, pomstu spoločnosti ktorá ju nechápala, spáchala pred polstoročím, 10. júla 1973, keď búrala nákladným autom do ľudí čakajúcich na električkovej zastávke pri pražskom Strossmayerovom námestí. Počas vyšetrovania sa síce vyskytli pochybnosti o dievčininom duševnom zdraví, nakoniec ale dostala trest smrti.
V júli 1973 prišiel do redakcie denníka Slobodné slovo a časopisu Mladý svet znepokojivý list. "Vážení, prosím, aby ste prijali tento list ako dokument. Bol napísaný na obranu proti možnému zneváženiu môjho činu a tiež ako poukázanie na to, že som človek pohybujúci sa doteraz v medziach duševnej normy... Dnes ukradnem autobus a plnou rýchlosťou vojdem do davu ľudí," písala v ňom drobná 22-ročná vodička z povolania.
Na svoju pomstu spoločnosti sa Hepnarová dlho pripravovala. Pôvodne zvažovala vykoľajenie vlaku alebo streľbu do ľudí na Václavskom námestí. Nakoniec si ale požičala nákladnú Pragu RN a na pražskej triede Obránců míru (teraz Milady Horákové) s ňou vpálila na chodník. Auto sa vrútilo do hlúčika zhruba 25 ľudí čakajúcich na električku. Priamo na mieste vyhasli tri životy, päť zranených zomrelo neskôr v nemocnici. Ďalších 12 ľudí utrpelo zranenia, z ktorých šesť lekári vyhodnotili ako ťažké.
