Máte stabilné klientky - prídu niekedy aj s vlastnými návrhmi, ako by mal model vyzerať?
Milujem „zákaznícky trend“. Je to vlastne vyslovenie potreby, po čom klientka túži a čo prípadne potrebuje. Vždy ide o rámcové zadanie a mňa to nasmeruje k tvorbe modelu, ktorý by som možno z vlastného podnetu nerealizovala. Často mi to ukáže novú cestu, ktorá ma následne motivuje aj pri mojej tvorbe.
Koho najradšej obliekate?
Každého, komu sa páčia naše modely. Dobrý klient je ten, ktorý vie, čo chce, a dá si poradiť. Dobrý klient je aj ten, ktorý nevie, čo chce, a dá si poradiť. Zlý klient je ten, ktorý nevie, čo chce, a nedá si poradiť. Samozrejme, keď máme obliecť „modelkovskú“ postavu, je to kreativita bez akéhokoľvek obmedzenia. Ale neviete si predstaviť tú radosť, keď sa nám podarí obliecť moletnú či nekonfekčnú dámu a ešte jej uberieme pár kilogramov. Tak to je výbuch šťastia, radosti a motivácie na obidvoch stranách.
Takmer desaťročie ste šili modely pre Miss Slovensko, prešli ste výrobou vlastnej značky okuliarov, šatiek, dáždnikov, kabeliek... Plánujete aj niečo ďalšie?
Aby všetko, čo som vybudovala, ostalo. Salón, kolektív, ale hlavne dobré vzťahy. Veď všetko, čo som chcela, som aj vyskúšala. Nemám ambíciu už nič ďalšie budovať. Moje „spomalenie“ mi ukazuje nové radosti života, ktoré už nie sú spojené s prácou. Aj keď úprimne musím povedať, že zatiaľ si neviem predstaviť môj život bez nej.
A čo knihy? Kedy ste v sebe objavili spisovateľské črevo a čo vás vlastne nakoplo aj k tomuto kroku?
Vždy som písala. Asi je to pre mňa moment meditácie, usporiadania si myšlienok a postojov. Prvá kniha Navarme si úspech vznikla na podnet mojej manažérky Majky, ktorá je výrazne mladšia a v tom období bola začínajúca gazdinka. Veľmi prežívala varenie a ja som ju často telefonicky motivovala, aby otvorila chladničku a povedala mi, čo tam má. Následne som jej ponúkla recepty, ktoré ona označila, že vraj „varím po ceste“, a vyjadrila túžbu mať ich v knižnej forme. Nechápem, ako ma dokázala presvedčiť, a potlačila aj moju poznámku, že v dnešnej dobe varí už každý. Ale vraj „nie po ceste“. Kým tá prvá je o expresnom varení, tá druhá Bežať šťastiu po ceste je o mojom podnikaní, ale aj o potkýnaní. Tiež vznikla ako podnet od študentov, ktorým som prednášala bez podkladov a slajdov.
