Podľa rozhodnutia krajského súdu táto národná kultúrna pamiatka nepatrí do vlastníctva mesta, ale do dedičstva po jej vlastníkovi z čias druhej svetovej vojny Karolovi Szakmárym.
O samotnom dovolaní NS zatiaľ nerozhodol, čo TASR potvrdila jeho hovorkyňa Alexandra Važanová. Verdikt o odložení právoplatnosti rozsudku košického krajského súdu, ktoré žiadalo mesto, vyniesol NS 26. apríla 2023. "Dovolací súd má zároveň po predbežnom preskúmaní dovolania za to, že nie je vylúčená jeho úspešnosť a nejde o zjavne nepodložené podanie," uviedol NS v odôvodnení.
Okresný súd (OS) Košice I v marci 2019 rozhodol, že historická budova s pozemkami bola ku dňu smrti Karola Szakmáryho v roku 1980 v jeho výlučnom vlastníctve a patrí do dedičstva po ňom. Krajský súd po odvolaní sa mesta v septembri 2021 tento rozsudok potvrdil. Mesto Košice podalo dovolanie na NS ako mimoriadny opravný prostriedok 10. februára 2022. Deklarovalo, že je naďalej presvedčené o svojom vlastníckom práve na Jakabov palác a využije všetky dostupné právne prostriedky na jeho zachovanie.
Dovolanie sa na NS podľa Važanovej dostalo až 2. februára 2023. Okresný súd, ktorý dovolanie na NS predkladal, vlani poukázal na problém so zabezpečením jeho prekladu do portugalčiny - úradného jazyka v Brazílii, kde žijú dcéry a vnuci určeného pôvodného vlastníka nehnuteľnosti. Ako žalobcovia v spore o vlastníctvo požiadali o preklad dovolania, čo OS akceptoval.
Jakabov palác postavili v roku 1899 v novogotickom slohu a pri jeho budovaní využili vyradené časti z Dómu sv. Alžbety. Na konci druhej svetovej vojny v ňom dočasne sídlil československý prezident Eduard Beneš. Mesto využívalo túto pamiatku na Mlynskej ulici v historickom centre na reprezentačné účely.
V spore o vlastníctvo paláca sa od 90. rokov 20. storočia viedlo viacero súdnych konaní. Od roku 2001 je pre spory budova zatvorená.
