O tom, kde sa zrodil nápad na panelové domy, prečo ich máme toľko a koľko generácií ešte vydržia, sme sa porozprávali s historikom architektúry Petrom Szalayom.
Režisérka Viera Chytilová v roku 1978 natočila film Panelstory, ktorý verne zachytáva nielen výzor čerstvo postaveného panelového sídliska ale aj vzťahy, ktoré na ňom panovali. To, čo sa v 80. rokoch stalo terčom veľkej kritiky verejnosti, však možno vnímať aj z inej stránky.
Masové bývanie
Podľa historika Petra Szalaya výstavba panelových domov priniesla do života Slovákov veľké zmeny vďaka centrálnemu plánovaniu. „Všetci mali rovnaké tapety a rovnaké kúpeľne, avšak v 50. a 60. rokoch to predstavovalo spoločenské i hospodárske pozdvihnutie. Dá sa povedať, že Slovensko sa do veľkej miery zmodernizovalo plánovite, štandard bývania stúpol,“ vysvetľuje pozitíva, ktoré panelové domy priniesli.
Veľká časť verejnosti vníma budovanie veľkých panelových sídlisk a obrovských bytoviek so stovkami bytov ako symbol života za železnou oponou. Tento trend má však omnoho staršie korene.
„Často si ľudia myslia, že sídliská sú výsledkom nejakej komunistickej ideológie, že je to fenomén východného bloku. Nie je to vôbec tak. Je to fenomén globálny, prvý z tzv. internacionálnych fenoménov, ktorý priniesol výstavbu moderného masového bývania, prefabrikovanej architektúry,“ približuje trendy architektúry začiatku 20. storočia historik.
Ideálna mierka
„Jednou z osobností, ktorá podnietila vznik sídlisk, teda vznik masových veľkých bytových domov, je nesporne architekt francúzsko-švajčiarskeho pôvodu Le Corbusier,“ pripomína Peter Szalay. Jedno z jeho najslávnejších diel Unité d‘habitation vzniklo v Marseille v 40. rokoch minulého storočia.
Začiatok 20. storočia totiž so sebou priniesol mnoho spoločenských a sociálnych problémov. V mestách bolo potrebné ekonomicky únosným spôsobom ubytovať množstvo obyvateľov, ktorí sa do nich sťahovali. To sa však nedalo štandardným spôsobom. „Podľa architektov už nebola najdôležitejšia estetická stránka, ale dobré priestorové riešenie, ktoré vychádzalo z univerzálnej mierky človeka a jeho potrieb, ktorú navrhol Le Corbusier,“ objasňuje snahy o riešenie sociálnych problémov Peter Szalay.
Lacné a moderné
Jedným z princípov, ako to všetko dosiahnuť, bol spôsob prefabrikácie a priemyselnej výroby architektúry. Tieto princípy sa rozšírili veľmi rýchlo do celého sveta, resp. minimálne do Európy a USA, a jedným z takýchto príkladov je aj práca Fridricha Weinwurma a jeho návrh sociálne dostupného bývania Unitas v Bratislave zo začiatku 30. rokov 20. storočia. Projekt ponúkal na tú dobu ideálne bývanie, ktoré spĺňalo moderné hygienické potreby, ale zároveň s malými nákladmi.
„Jedným z prvých väčších sídlisk vo svete, ktoré vzniklo na týchto princípoch, bolo sídlisko La Cité de la Meutte pri Paríži, ktoré v 30. rokoch postavili z prefabrikovaných panelov,“ odhaľuje začiatky sídlisk historik a vysvetľuje, že na ich budovanie mal vplyv aj vývoj vojenskej techniky. Ohrozenie leteckým bombardovaním miest a útoky plynom podnietili architektov voliť radšej samostatne stojace objekty ako hustú blokovú zástavbu.
