Ukazuje sa tiež, že to, čo ľudia v 80. a 90. rokoch kritizovali, je dnes naopak pozitívom. Prázdne priestory na sídliskách sú zaplnené zeleňou i infraštruktúrou. „Dnes sú to vlastne také domy v parkoch zelene, takto si to aj ich architekti pri projektovaní predstavovali,“ konštatuje. „Dnes sa naopak ľudia búria proti zahusťovaniu a ďalšej výstavbe, čo je vlastne prirodzené, pretože by tak prichádzali o príjemné prostredie parkov a je to aj spôsob, ako sa brániť prehrievaniu miest. Najhustejšie zastavané miesta v centrách sú najteplejšie a vytvárajú tzv. ostrovy tepla. Naopak, zelené miesta udržujú chlad,“ vyzdvihuje prednosti vhodne vybudovaných sídlisk Peter Szalay.
Panelové sídliská však nestoja len v Bratislave, hoci práve nimi je hlavné mesto neslávne známe. Ktoré zo slovenských sídlisk považuje historik architektúry za zaujímavé? „Napríklad sídlisko Chrenová v Nitre so svojimi zaujímavými domami zoskupenými do tvaru ypsilonu, ktoré sú umiestnené v zeleni. Projektoval ich Milan M. Scheer, výnimočná osobnosť medzivojnového obdobia. Po 2. svetovej vojne pôsobil v Nitre.“
„Ďalším zaujímavým sídliskom je sídlisko Terasa v Košiciach. Komplex terasových domov bol prvým svojho druhu v bývalom Československu. Projekt architekta Pavla Merjavého využíva šikovne terén na terasách a okrem bytových domov tam stojí aj zaujímavé kultúrno-spoločenské centrum,“ dodáva Peter Szalay.
