Lendačania sú známi svojim patriotizmom. Ľudí oblečených v tradičných krojoch tam nestretnete iba počas sviatkov, v kostole či na slávnostiach, ale aj vo všedný deň na ulici.
Rázovitá obec leží v severozápadnej časti Popradskej kotliny a vznikla začiatkom 13. storočia. Jej obyvatelia boli chýrni bačovia a pastieri, pálilo sa tam aj vápno, ťažil mramor i vzácny alabaster.
Obec Lendak bola vždy považovaná za akýsi štát v štáte, pretože bola oddelená od ostatných, najmä svojimi zvykmi, nosením krojov a svojou originalitou. Ľudia si tam ctia odjakživa kresťanskú tradíciu a ich vierou neotriasla ani doba totalitného režimu. Dôkazom je aj to, že cez tamojšieho farára Antona Hrtusa sa na Slovensko dostávali zakázané publikácie z Ríma.
Obyvatelia tejto prihraničnej dediny hovoria medzi sebou goralským nárečím a hrdo sa k nemu hlásia. Jedným zo zanietených zástancov rodnej reči je Anna Koščáková. Celá jej tvorba je o Lendaku, miestnych obyvateľoch, ktorí ťažko pracujú na svojich gazdovstvách, ale píše aj o svojej rodine a pomeroch v spoločnosti. Jednou z jej najobľúbenejších básničiek je "Gvara", teda "Reč". Apeluje v nej na rodičov, aby učili svoje deti tradičnému nárečiu.
Rázovitá dedina s počtom obyvateľov na úrovni menšieho mesta sa môže popýšiť vlastným múzeom ľudovej kultúry. Hlavnú zásluhu má na tom Helena Galiková, ktorá pred takmer 20 rokmi svojpomocne presťahovala 150-ročnú dreveničku na svoj dvor a v súčasnosti tam vystavuje rôzne vzácne predmety pripomínajúce život v dedine.
Starosta Miroslav Koščák upozornil, že pri návšteve tohto malého múzea tam ľudia nájdu obliečky z modrotlače, viac ako storočné krosná, historický nábytok, šatstvo a hlavne kroje. Práve láska k tradičnému ľudovému odevu je to, čo zdobí Helenu Galikovú najviac. "Naši obyvatelia kroje bežne nosia aj dnes a keď nejaký zháňajú, vedia, na koho sa majú obrátiť," uviedol Koščák.
To, ako vyzerá tento článok v tradičnom goralskom nárečí, si prečítajte na druhej strane.
