Kauza sa tak podľa neho v priebehu niekoľkých mesiacov opäť dostane na Európsky súdny dvor (ECJ). Ako vysvetlil, zásadný problém rámca spočíva v tom, že podľa názoru Spojených štátov sú len ich občania "hodní ústavných práv", ktoré ich chránia pred americkým elektronickým špehovaním.
ECJ v roku 2015 vyhlásil za neplatnú dohodu o zdieľaní osobných údajov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Sudcovia vtedy dospeli k záveru, že transatlantická dohoda nedostatočne chránila práva občanov EÚ. Ďalšiu takúto dohodu Európsky súdny dvor zrušil v roku 2020.
Európska komisia teraz tvrdí, že nový rámec ponúka "významné vylepšenia" v porovnaní s predchádzajúcim, ktorý ECJ považoval za nedostatočný. Americké spoločnosti budú musieť v súlade s novým rámcom vymazať osobné údaje Európanov, ak už ich nebudú potrebovať na účel, pre ktorý ich zhromaždili. Európania pritom budú mať nárok na nápravu, ak by americké spoločnosti s ich údajmi zaobchádzali nesprávne.
Američania sú v súlade s ústavou USA chránení pred elektronickým špehovaním zo strany tamojších tajných služieb. To sa však nevzťahuje na občanov iných krajín, približuje AFP. Ani Bidenovo nariadenie z októbra 2022 neposkytuje Európanom v tomto zmysle rovnakú ochranu osobných údajov ako Američanom. Tajné služby USA však zaväzuje k tomu, aby preukazovali, že ich zhromažďovanie údajov o cudzincoch je "primerané".
