Príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) v rokoch 1943 – 1944 zavraždili v historickej oblasti Volyň približne 100.000 Poliakov aj príslušníkov iných národností. Volyň pred druhou svetovou vojnou patrila Poľsku, teraz je však súčasťou ukrajinského územia. Poľský Senát prijal v roku 2016 rezolúciu, v ktorej označil volynský masaker za genocídu.
"My Poliaci si nevydýchneme, kým nebudú objavené posledné ostatky obetí volynského masakru. Urovnanie vzťahov medzi Poľskom a Ukrajinou sa neuskutoční bez uctenia si ich pamiatky," povedal Morawiecki, keď vo Varšave položil kvety k pamätníku poľských obetí genocídy spáchanej ukrajinskými nacionalistami.
Dodal, že v pamätníku sa nachádza zem z tisícok poľských dedín, ktorá je "skropená krvou 100.000 našich spoluobčanov, obyvateľov Druhej poľskej republiky v rokoch 1942 – 1947". Dodal, že mnohé z obetí neprišli o život "vinou štátneho aparátu, ale rukou obyčajných ľudí, často vlastných susedov". Obete genocídy boli podľa Morawieckeho zavraždené mimoriadne krutým spôsobom – "sekerami, vidlami, pílami, motykami alebo boli upálení zaživa".
Poľský premiér zároveň pripomenul, že vojnu v súčasnosti zažívajú obyvatelia Ukrajiny. Vyzdvihol aj ukrajinských vojakov, ktorí podľa jeho slov "zomierajú za slobodu a suverenitu Ukrajiny, ale aj za bezpečnosť Európy a Poľska".
"Neprejde deň, že by na Ukrajine nezomreli pri náletoch či raketových útokoch ženy a deti. Preto aj naši ukrajinskí susedia a spojenci lepšie chápu, aké dôležité je pre nás nájsť všetky obete a kresťansky ich pochovať, dať im kríž, zapáliť sviečku a pomodliť sa," podotkol Morawiecki v súvislosti s volynským masakrom.
