Prezident Recep Tayip Erdogan (69) s tým súhlasil po sérii prekvapivých otočiek, keď napríklad podporil Ukrajinu v NATO. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (45) však naďalej požaduje konkrétnejšie záruky pre zbližovanie sa našich susedov s NATO.
Prečo Turecko súhlasilo so Švédskom
NATO má od apríla 31 členov po tom, čo sme prijali Fínsko. Spolu s ním žiadosť podali aj Švédi, no ich vstup blokovalo Maďarsko s Tureckom. Prezident Recep Tayyip Erdogan deň pred začiatkom samitu oznámil, že sa so Švédmi dohodli a čo najskôr predloží ich žiadosť tureckému parlamentu na ratifikáciu. Maďarsko tak má spraviť ešte skôr. Podľa šéfa NATO Stoltenberga vstup ich dokazuje, že Putin urobil strategickú chybu. Turecko blokovalo Švédov, pretože vraj Štokholm nepostupoval dostatočne rázne proti organizáciám, ktoré turecké úrady považujú za teroristické.
Následne Erdogan požadoval vstup Turecka do EÚ. Toto spájanie odmietli EÚ aj USA. Švédi urobili niekoľko ústupkov, napríklad súhlasili s vydaním Kurda odsúdeného za obchodovanie s drogami a sprísnili protiteroristické zákony. Odborníci ako skutočnú zámienku na blokáciu označovali snahu získať stíhačky F-16 z USA. USA po tureckom oznámení avizovali, že pokročia v odblokovaní dodávok F-16. Washington to odmietal pre zbližovanie Turecka s Ruskom. K prekvapivému kroku došlo už pred pár dňami, keď Erdogan po stretnutí so Zelenským vyhlásil, že si Ukrajina zaslúži členstvo v NATO a dovolil vycestovať piatim veliteľom pluku Azov, ktorí boli v Turecku po tom, čo ich zajalo Rusko.
Aké nové zbrane dostane Ukrajina
Nemecko prisľúbilo novú pomoc Ukrajine vo výške 700 miliónov eur. Berlín je druhým najväčším dodávateľom zbraní Ukrajine na jej obranu proti Rusom. Teraz pôjde o 40 obrnených vozidiel Marder, 25 starších Leopardov a dva systémy Patriot či 20-tisíc kusov delostreleckej munície aj dronový systém Luna. Francúzsko zase skonštatovalo, že Ukrajine pošle strely s dlhým doletom. Emmanuel Macron povedal, že pôjde o strely SCALP, ktoré sú známe aj pod ich britských názvom Storm Shadow. Ide o nízko pozorovateľnú raketu s doletom 250 kilometrov.
