Ktorý moment s ním vám najviac utkvel v pamäti a stále sa vynára?
Približne rok pred jeho odchodom, keď jeho život už visel na vlásku, pretože mal viacero vážnych diagnóz, som nechcela urobiť tú istú chybu ako pri mojej mame. Už vtedy som mu povedala všetko, čo som chcela, aby vedel, čo k nemu cítim. Chcela som, aby vedel, ako veľmi ho milujem, ako si ho vážim, že som naňho veľmi pyšná a aj na to, že som jeho dcéra. Otec sa mi vtedy otvoril. Viedli sme dlhé hlboké rozhovory a až vtedy som pochopila veľa osobných vecí z našich životov. Ľutujem, že som nebola na taký rozhovor vyspelá už pred desiatkami rokov, pretože jeho i môj život by sa uberal úplne iným smerom. Myslím si však, že to tak proste malo byť a boli to naše životné lekcie. Mali sme si ich prežiť, aby sme sa z nich mohli poučiť, pochopili ich a tak sa posunuli ďalej. Dodnes tie informácie v sebe ešte spracúvam.
Boli aj časy, napríklad v puberte, keď ste si jeho rady nebrali k srdcu a rebelovali?
V puberte vzdoruje a rebeluje každý, to patrí k veku, mne to však zostalo dodnes. (smiech) To som tiež zdedila po otcovi.
Keď si otec nájde inú ženu, veľa dcér začne žiarliť. Ako to bolo vo vašom prípade, keď sa zaľúbil do Deany?
Nemala som jediný dôvod, pretože som mala vždy v jeho srdci špeciálne miesto. Na to obdobie si však nerada spomínam, pretože v mojej túžbe získať si priazeň Deany som často veľmi ubližovala mojej mame. Dnes sa za to strašne hanbím a je mi to ľúto, pretože teraz už viem, že mama mala vo všetkom pravdu.
