Vrcholná schôdzka podľa nej priniesla pre Slovensko "takú úroveň ochrany, akú sme doposiaľ pre našich občanov nikdy nemali", informuje TASR.
Na dvojdňovom podujatí (11. a 12. júla) v litovskom hlavnom meste Vilnius sa podľa Čaputovej stretla väčšina demokratického a ekonomicky najsilnejšieho sveta, ktorého je Slovensko súčasťou.
"Je to veľmi dôležité, pretože sme súčasťou skupiny krajín, ktoré nám poskytnú ochranu, keby by to bolo potrebné," zdôraznila. Ako pripomenula, okrem 31 členov Aliancie bolo na summite zastúpené aj Švédsko, ktoré sa má stať jej súčasťou onedlho, ako aj štyri krajiny indicko-tichomorského priestoru – Nový Zéland, Austrália, Japonsko a Južná Kórea.
Tento summit podľa nej nebol rozhodovaním o členstve Ukrajiny v Aliancii, ale o zvýšení úrovne praktickej i politickej spolupráce, a to konkrétne vo formáte Rady NATO-Ukrajina. Ukrajina sa stane súčasťou NATO, keď o tom rozhodnú členské krajiny Aliancie a keď budú splnené podmienky – po skončení vojny na Ukrajine, podotkla Čaputová.
Ako dodala, účastníci summitu NATO schválili nové obranné plány. "Po dnešku bude jasnejšie kto, kedy a akým spôsobom by nás pomohol chrániť pre prípad, že by naša bezpečnosť, územná celistvosť a integrita bola narušená," uviedla prezidentka SR.
