Sluchové centrá ticho spracúvajú rovnakým spôsobom ako zvuk. A keď človek prejde z hluku do ticha, mozog reaguje rovnako ako pri počúvaní hudby. Neurovedci z Baltimoru majú dôkazy, že mozog aktívne spracováva ticho, čo pravdepodobne vysvetľuje, prečo nás tak rozčuľuje pauza v rozhovore, ticho medzi hromami v búrke alebo ticho na konci piesne.
"Jedným z dôvodov, prečo nás slovné spojenie 'zvuk ticha' tak fascinuje, je jeho paradoxná povaha. Ticho je neprítomnosť zvuku. Výsledky nášho výskumu však naznačujú, že ticho počujeme ako zvuk, takže na fráze zvuk ticha môže byť predsa len niečo pravdy," hovorí Dr. Chaz Firestone z Univerzity Johnsa Hopkinsa.
Štúdia bola uverejnená v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. Podľa autorov viaceré zvukové ilúzie ukazujú, ako silno sme schopní vnímať ticho.
Spoluautor profesor Ian Phillips z Univerzity Johnsa Hopkinsa sa vyjadril: "Druhy ilúzií a efektov, ktoré sa zdajú byť jedinečné pre sluchové spracovanie zvuku, sa vyskytujú aj pri vnímaní ticha, čo naznačuje, že skutočne počujeme neprítomnosť zvuku."