Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová so vstupom Turecka nesúhlasí. Nie je podľa nej záujmom EÚ, aby susedila s krajinami ako Sýria, Irán alebo Irak. Poukázala na to, že väčšina územia Turecka sa nenachádza v Európe, ale Ázii. "Vstupom Turecka by sa otvorili ďalšie cesty na nelegálnu migráciu," povedala. Cestu vidí skôr v dohode strategického partnerstva EÚ a Turecka i v spolupráci v ekonomickej oblasti. Únia by sa podľa nej mala sústrediť na podporu vstupu balkánskych krajín a stabilizáciu regiónu, v čom vidí aj význam pre Slovensko.
Odmietavo sa k tejto otázke stavia aj KDH a považuje to za neprijateľné. "Podporujeme však posilnené vzťahy s Tureckom v konkrétnych oblastiach, najmä v súvislosti s riešením nelegálnej migrácie, zabezpečením fungovania čiernomorskej dohody o doprave obilia a podporou územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny," podčiarkla europoslankyňa z hnutia Miriam Lexmann.
Vstup Turecka odmieta aj SNS. Dvere do Únie by sa podľa strany mali v budúcnosti otvoriť len pre Čiernu Horu a Srbsko. "Európska únia by mala skončiť s prijímaním. Turecko nie je schopné splniť podmienky vstupu," uviedla SNS. So vstupom Turecka nesúhlasí ani hnutie Republika. Podotýka, že Únia má v súčasnosti dosť nezvládnutých vlastných problémov. Navyše by podľa hnutia prijatie Turecka posilnilo multikulturalizmus v Európe, v ktorom vidí zdroj množstva konfliktov.
Predseda Európskej rady Charles Michel a turecký prezident Erdogan sa v pondelok dohodli, že sa budú usilovať o užšiu spoluprácu a oživenie vzájomných vzťahov. Stretli sa v litovskom Vilniuse v predvečer summitu NATO. Ešte predtým Erdogan podmienil turecký súhlas so vstupom Švédska do NATO obnovením dlhodobo pozastavených rokovaní o vstupe Turecka do EÚ.
