Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) získal "dôveryhodné informácie", podľa ktorých sú niektoré obete príslušníkmi africkej etnickej skupiny Masalitov. Obete údajne usmrtili v hlavnom meste Západného Dárfúru Džunajna medzi 13. až 21. júnom a RSF prikázali miestnym obyvateľom, aby ich pochovali za mestom. Telá našli v plytkom hrobe, ktorý bol hlboký asi len jeden meter.
Prvých 37 tiel podľa OHCHR pochovali 20. júna a o deň neskôr pochovali ďalších 50 tiel. Medzi obeťami bolo sedem žien a sedem detí. Podľa OHCHR zomreli niektorí ľudia v dôsledku neliečených zranení a ďalší boli obeťami nepokojov, ktoré v Západnom Dárfúre vypukli v júni po usmrtení tamojšieho guvernéra.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk uviedol, že je zhrozený bezcitným a neúctivým spôsobom zaobchádzania s obeťami a miestnym obyvateľstvom. "Toto zabíjanie je potrebné rýchlo, dôkladne a nezávisle vyšetriť a tí, ktorí sú zaň zodpovední, sa musia zodpovedať," uviedol Türk.
Ozbrojené zrážky v Chartúme a ďalších oblastiach Sudánu vypukli 15. apríla medzi sudánskymi ozbrojenými silami a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF). Vyvolal ich dlhotrvajúci politický pat po vojenskom prevrate v roku 2021. Boje si vyžiadali už tisíce obetí a preživší hovoria aj o vlne sexuálnych násilností a etnicky motivovaných vraždách. OSN už skôr varovala, že v regióne Dárfúr by mohlo dochádzať aj k zločinom proti ľudskosti. Organizácia dostala správy, že arabské milície sa tam zameriavajú na mužov z kmeňa Masalit a konflikt tak podľa nej naberá aj etnickú dimenziu.
Začiatkom 21. storočia bol Dárfúr dejiskom genocídnej vojny, keď sa etnickí Afričania vzbúrili a obvinili sudánsku vládu zloženú prevažne z Arabov z diskriminácie. Vláda niekdajšieho sudánskeho diktátora Umara Bašíra bola vtedy obviňovaná, že vyzbrojuje miestne kmene arabských nomádov, známych ako džandžavídi, ktorí útočili na civilistov, pripomína AP.
