Vydávanie osôb podozrivých v Turecku z účasti v extrémistických skupinách a zapojenia do pokusu o prevrat z roku 2016 bolo jednou z kľúčových požiadaviek Ankary na to, aby schválila vstup Švédska do NATO. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ešte donedávna Štokholm obviňoval, že poskytuje útočisko teroristom.
Vo Švédsku prijíma konečné rozhodnutia o vydávaní osôb vláda, no žiadosti iného štátu nemôže vyhovieť, ak proti nej rozhodne najvyšší súd. Spomínaný prípad sa týka dvoch osôb, ktorých vydanie Ankara žiadala pre údajne zapojenie do Gülenovho hnutia, ktoré Erdogan viní zo zosnovania pokusu o prevrat z roku 2016.
Podľa svedectva, ktoré predložilo Turecko, si obaja muži stiahli aplikáciu na šifrovanie komunikácie, ktorú používajú príslušníci Gülenovho hnutia. Toto hnutie Turecko označuje za teroristickú skupinu. Švédsky najvyšší súd však uviedol, že vydanie osôb sa nemôže uskutočniť, pretože stiahnutie aplikácie nebude samo o sebe podľa švédskych zákonov stačiť na usvedčenie z účasti v teroristickej skupine. Súd tiež uviedol, že osobám vo Švédsku udelia štatút utečenca a že po návrate do Turecka by im mohlo hroziť stíhanie.
Súd takto rozhodol len niekoľko dní po tom, čo Erdogan oznámil, že Turecko je pripravené odobriť vstup Švédska do NATO. V stredu však turecký líder oznámil, že vzhľadom na parlamentné prázdniny Ankara žiadosť Štokholmu o vstup do Aliancie schváli najskôr v októbri. Vstup Švédska do NATO musí ratifikovať všetkých 31 členských krajín, zatiaľ tak neurobilo len Turecko a Maďarsko.
