Cenovo Európu dobiehame, produktivita práce je však nízka
Hlavný záver expertov
Hlavnou príčinou pesimistického myslenia bankových expertov je fakt, že Slovensko stagnuje v dobiehaní krajín EÚ. A to sa nedeje len pod vplyvom pandémie či vojny na Ukrajine. „Slovenský rastový model nestratil dych náhle, ale ide o dlhšie trvajúci trend,“ hovoria odborníci NBS. Najrýchlejšie sme v životnej úrovni stúpali pred finančnou krízou v roku 2009. „V posledných rokoch došlo k praktickému zastaveniu dobiehania,“ dodávajú s tým, že ide o dlhodobý štrukturálny problém našej ekonomiky.
„Obnovenie dobiehania západných ekonomík si tak vyžiada hĺbkové štrukturálne reformy, ktoré budú riešiť kľúčové problémy našej ekonomiky a nastavia cestu k udržateľnému rastu. Zásadnou výzvou pre našu ekonomiku je nízka produktivita práce. Má priamy dosah na kompenzácie zamestnancov a na príjmy domácností, ktoré tak značne zaostávajú za EÚ 27,“ dodali. „Naopak, v prípade cien dochádza k rýchlejšiemu dobiehaniu európskeho priemeru,“ uzatvárajú experti.
Verejné financie sú úplne mimo kontroly
Martin Vlachynský, ekonomický analytik INESS
Vidíte hodnotenie NBS rovnakou optikou?
Tieto štatistiky sú pokrivené metodickými rozdielmi pri počítaní tzv. parity kúpnej sily v jednotlivých krajinách, ktoré zásadne znevýhodňujú Slovensko v štatistickom porovnaní a vytvárajú dojem, že situácia je horšia, než naozaj je. Pri pohľade na surové čísla je situácia o niečo lepšia. No aj tak platí, že dobiehanie západnej Európy Slovenskom sa spomalilo. Nemalo by to byť však veľkým prekvapením, od roku 2006 prebehlo minimum reforiem, väčšina politického úsilia sa sústredila na čoraz väčšie míňanie peňazí na rôzne populistické balíčky. Od ešte horšieho výsledku nás zachránilo len zopár veľkých zahraničných investícií (Jaguar a spol).
Aké by mali byť prvé kroky vlády smerom k ozdraveniu verejných financií?
Verejné výdavky sa za posledné roky dostali úplne mimo kontroly. Počas posledných troch vlád sme tu mali sociálny balíček za balíčkom. Vlaky zadarmo, tehotenské či rodičovský dôchodok síce voličov potešia, no pre ekonomiku predstavujú náklady, ktoré tí istí voliči budú musieť zaplatiť zo svojich daní. Preto bez radikálnych krokov v sociálnej oblasti (prechod od plošného rozdávania všetkého všetkým k cielenej sociálnej politike zameranej na 10 - 20 % najťažších prípadov) stabilizácia rozpočtu možná nebude.
Jedným z označených problémov je aj vzdelávanie, na 1 000 študentov pripadá len 12 s diplomom z technických odborov. Ako zvrátiť tento trend?
Dnes pre školy neexistuje žiadna spätná väzba z trhu. Univerzity chrlia tisíce študentov, ktorí svoje vzdelanie nikdy neuplatnia, pretože štát im za každého jedného takého študenta zaplatí. Študenti za štúdium neplatia, naopak, štát im dáva mnohé sociálne výhody. Tí, čo nehľadia viac do budúcnosti, majú potom malú motiváciu vyberať si také vzdelanie, po ktorom je naozaj dopyt. Zmena financovania škôl je preto jedným z kľúčových krokov. (Oveľa viac by vám k tejto téme vedel napísať kolega Chovanculiak, je však na dovolenke...)
Kameňom úrazu sú aj inovácie a odlev mozgov. Ste za to, aby štát finančne podporoval návrat týchto ľudí na Slovensko?
Štát to už robí, výsledky sú podľa môjho subjektívneho názoru slabé. Ak niekto zamieri do zahraničia kvôli perspektíve kariéry, sotva ho presvedčí pár tisíc (alebo pokojne aj desiatky tisíc) eur na to, aby sa vrátil.
