Dnes (14. júla) uplynie 90 rokov odvtedy, čo nacisti prijali zákon zakazujúci vznik nových politických strán, pričom za jediný politický subjekt bola uzákonená Adolfom Hitlerom vedená krajne pravicová, antisemitská Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, NSDAP).
Ríšsky prezident Paul von Hindenburg menoval Adolfa Hitlera za ríšskeho kancelára 30. januára 1933, hoci to predtým odmietol dvakrát urobiť. Hitlera posadila do kresla kancelára bezvýchodisková ústavná kríza, neutešená hospodárska a sociálna situácia s miliónmi nezamestnaných, ako aj zákulisné dohody.
Necelý mesiac po vymenovaní Hitlera za ríšskeho kancelára zinscenovali nacisti 27. februára 1933 požiar Ríšskeho snemu (Reichstag), z ktorého obvinili komunistov. Už na druhý deň po požiari podpísal ríšsky prezident von Hindenburg dekrét "na ochranu ľudu a štátu" a na "odvrátenie komunistických násilných činov ohrozujúcich štát". Toto tzv. Nariadenie o požiari Ríšskeho snemu zrušilo základné práva z Ústavy Weimarskej republiky, medzi ktoré patrili osobná sloboda, sloboda prejavu i zhromažďovania. Zaviedol sa trest smrti za vlastizradu a mohla sa zaviesť ochranná väzba pre komunistov a sociálnych demokratov.
Napriek rozpútanému teroru nedosiahli nacisti vo voľbách do Ríšskeho snemu, ktoré sa konali 5. marca 1933, absolútnu väčšinu. V posledných predvojnových voľbách s účasťou viacerých politických strán získali 43,91 percenta hlasov voličov. Čo sa im však podarilo, bol značný nárast členskej základne. Zatiaľ čo v januári 1933 registrovala NSDAP okolo 850.000 členov, po marcových voľbách ich už mala dva a pol milióna.
