Nacisti presadili 23. marca 1933 v Ríšskom sneme tzv. Zmocňovací zákon (Ermächtigungsgesetz). Za tento zákon, ktorým sa poslanci vlastne zbavili moci, pretože vláde umožňoval prijímať zákony bez schválenia Ríšskym snemom, hlasovalo 444 poslancov, proti bolo 94 sociálnych demokratov.
Hitlerova NSDAP pokračovala v systematickom rušení politických strán a odborových organizácií. Po komunistoch a sociálnych demokratoch rozpustili nacisti 27. júna 1933 Nemeckú štátnu stranu (Deutsche Staatspartei, DStP), vzápätí nasledovala Nemecká ľudová strana (Deutsche Volkspartei, DVP). Dokonca aj Nemecká národná ľudová strana (Deutschnationale Volkspartei, DNVP), ktorá s nacistami spolupracovala, skončila svoju činnosť v júni 1933.
Likvidáciu politických strán v nacistickom Nemecku zavŕšil necelý polrok po prevzatí moci Hitlerom Zákon proti zakladaniu nových strán. Ríšsky snem ho prijal 14. júla 1933. Zákon, ktorý nadobudol účinnosť o dva dni neskôr, pozostával len z dvoch paragrafov. Prvým vyhlásil za jedinú politickú stranu v krajine NSDAP, druhý paragraf stanovoval, že tomu, kto by sa pokúsil založiť politickú stranu, hrozí trest odňatia slobody v trvaní od šiestich mesiacov do troch rokov.
V nasledujúcich voľbách do Ríšskeho snemu, ktoré sa uskutočnili 12. novembra 1933 a boli spojené s referendom o vystúpení Nemecka zo Spoločnosti národov, sa dala voliť len jediná strana – NSDAP. Nacisti viedli predvolebnú kampaň v duchu hesla "Jeden národ, jeden vodca, jedno áno". Napokon získali viac ako 92 percent, teda takmer 40 miliónov hlasov voličov, proti boli vyše tri milióny voličov. Za vystúpenie zo Spoločnosti národov zahlasovalo pred 90 rokmi 95 percent Nemcov.
