S programom básní, krásneho slova a hudby účinkoval vyše dvadsať rokov v dome kultúry na Kramároch. Tu mu pripravili aj prekvapenie k jeho 90. narodeninám, na ktoré dodnes spomínajú pracovníci strediska. V júni minulého roka uzavrel pásmo poézie posledným, 172. vystúpením.
Herec Juraj Sarvaš v rozhovore, ktorý poskytol Novému Času Nedeľa pri príležitosti 90. narodenín, povedal, že lásku k poézii mu vštepili pedagógovia, predovšetkým však Viliam Záborský, ktorý bol veľmi prísny na slovenčinu. „Učil ,po zmysle´, čo sa týka umeleckého prednesu. Preto môžem dnes recitovať Sládkovičovu Marínu, Kostru, Válka...“ menoval svojich obľúbených básnikov.
Bol nešťastný, že je vlastne jedným z posledných mohykánov, ktorí zostali verní umeleckému prednesu. „Máte svätú pravdu. Veľmi ma to trápi. Poézia sa vytratila zo škôl, z médií a zo života vôbec. Poézia nie je nejaká samostatná kategória, poézia má potvrdzovať život. Poézia je potrebná pre život. My, herci, ju máme rozširovať. Ale človek, ktorý cíti, ktorý vyjde na kopec a díva sa okolo a nadchýna sa – to je poézia. A my ju musíme len potvrdzovať. Dodnes kde sa zjavím, tam ľudia s nostalgiou spomínajú, že kde sú tie nedeľné chvíľky poézie!“ vyznal sa nám.