Opičí dozor
Ide o poriadne nebezpečné prostredie. „Oblasť, v ktorej sa vykonávajú vykopávky je relatívne dosť nebezpečná, napríklad kvôli smrteľne jedovatým hadom, jaguárom i pašeráckym cestám.“ Pobyt im počas výpravy znepríjemňoval aj vytrvalý dážď, mnoho komárov a vysoká vlhkosť. „Keďže sme boli od najbližšej nemocnice vzdialení osem až šestnásť hodín jazdy, mali sme veľké obavy z uštipnutia hadmi. A problém robili aj opice, ktoré po nás hádzali zvyšky ovocia a hlasno škriekali,“ opisuje zážitky z džungle fotografka.
Všetkých, ktorí sa chcú dozvedieť viac nielen o guatemalských pomocníkoch, ale aj o objavoch našich svetovo uznávaných odborníkov, pozýva na svoju výstavu s názvom Príbehy džungle, ktorú si možno pozrieť až do 18. augusta v bratislavskej Galérii SPP.
Najväčšie nálezy slovenských archeológov
Regionálny archeologický projekt Uaxactun v Guatemale pod vedením profesora Milana Kováča za 15 rokov priniesol množstvo objavov v oblasti svetovej mayológie.
Medzi mimoriadne vzácne nálezy patria napríklad dve najväčšie štukové masky mayského sveta i objav najstaršej mayskej stély z roku 39 pred n. l., objav kráľovského žezla, astronomického observatória na pozorovanie Orionu, najväčšej predklasickej stavby stredného Peténu, najstaršej formy mayského písma na prenosnom predmete, dokladov o dobytí a spravovaní mayskej oblasti Teotihuacáncami, objav kráľovských miest Tz´ibatnah a Petnal, viac ako sto nových mayských lokalít, kamenných sôch predkov, nových stél a oltárov i objav stoviek mayských miest a objektov vďaka laserovému skenovaniu pralesa.
Územie mayskej civilizácie, ktorá trvala zhruba od roku 2500 pred n. l. až do 16./17. storočia n. l., sa rozprestieralo na celom polostrove Yucatán a ďalej až po Tichý oceán, teda v dnešnej Guatemale, Belize, severozápadnom Hondurase a v Mexiku.
Pätnáste výročie
„Výstava prezentuje výsledky nášho doterajšieho archeologického výskumu, v ktorom sa nám za 15 rokov podarilo objaviť najstaršie doklady mayského písma, korunovačné klenoty prvých kráľov, podoby najstarších bohov, astronomické observatóriá, vojenské pevnosti, systémy poľnohospodárstva i desiatky mien predtým neznámych kráľov. Cieľom nášho ďalšieho výskumu bude objav posledných veľkých mayských miest ukrývajúcich sa v pralese,“ hovorí profesor Milan Kováč.
Projekt pracuje v polygóne až 1 200 km2 nepreskúmaného pralesa, kde vedie systematické vykopávky až v siedmich lokalitách a prieskumné výkopy v desiatkach ďalších. Za 15 rokov sa na plnení projektu podieľalo až 106 bádateľov z 13 krajín sveta pod vedením Slovenska. Doteraz mal výrazný vplyv na nové interpretácie mayských dejín v celosvetovom meradle. Využíva najnovšie technológie a mnohými objavmi preslávil našu krajinu za hranicami v odborných aj laických kruhoch.
