Bude stále teplejšie
Podľa údajov Územnej štúdie Slovenska o zmene klímy sa globálne otepľovanie môže v našej krajine prejaviť rastom priemernej teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4 stupne Celzia. Čo to znamená? Že teplotné pomery, na aké boli zvyknutí obyvatelia Podunajskej nížiny, sa presunú na Liptov a predpokladá sa, že to ohrozí biodiverzitu, negatívne ovplyvní vodnú bilanciu a tiež poľnohospodárstvo. Dvanásť najteplejších rokov v histórii krajiny sme zaznamenali od začiatku 90- tych rokov a za poslednú storočnicu došlo aj k poklesu atmosférických zrážok o 5, 6 %. Predseda slovenského Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu potvrdzuje, že tieto problémy pociťujú slovenskí pestovatelia už dlhodobo. „Typickým príkladom sú zemiaky, ktorých pestovanie sa zo severných regiónov presúva do južných oblastí k okoliu Senca. Je tam viac vody, ktorú táto plodina potrebuje. Neprospievajú im však ani vysoké teploty, pretože ak presiahnu 25 stupňov, zemiaky jednoducho prestanú rásť. Dodávatelia tak aj napriek sústavnému zavlažovaniu nemajú takmer žiadny prírastok úrody,“ vysvetľuje Jozef Šumichrast.
Prečo sú plodiny v strese?
Aj Adrián Nagy, ktorý neďaleko Dunajskej Stredy obhospodaruje rozlohu 56 hektárov, tvrdí, že extrémy počasia, suchá či časté lokálne zrážky ovplyvňujú jeho prácu viac, než sa zdá. „Pre rastliny je to stresová situácia, ktorá im spomaľuje rast a zároveň zvyšuje riziko, že ich napadnú rôzne choroby a nákazy. Ak je príliš suché počasie, môžeme síce polia zavlažovať, no keď sa k tomu pridajú vysoké teploty, plodiny dostávajú obmedzený príjem živín a pri prebytku vody ich často napádajú hubové ochorenia,“ hovorí konateľ spoločnosti Adkon, ktorá čerstvú zeleninu dodáva aj do predajní Kauflandu. Reďkovka, kel, kapusta, kukurica, lahôdková cibuľka, ale aj biely, zelený či fialový karfiol, to všetko z farmy v Jahodnej putuje do regálov obchodného reťazca, kde pri nákupe zákazník často ani netuší, čo všetko sa skrýva za každým vypestovaným kusom zeleniny. O to viac, ak sa pod to podpisujú dôsledky globálneho otepľovania.
Výkyvy počasia sú nočná mora pestovateľov
„V minulosti sme s počasím nezažívali toľko extrémov. Štyri ročné obdobia boli jednoznačne porovnateľné, no dnes to vyzerá skôr tak, akoby sme zo zimy prechádzali rovno do leta,“ pokračuje Adrián Nagy. Aj preto sa, podobne ako ďalší poľnohospodári, musí neustále prispôsobovať zmeneným klimatickým podmienkam. Ako? Napríklad tak, že používa netkané fólie, snaží sa zavlažovať efektívnejšie aj pomocou kvapkového zavlažovacieho systému, testuje odolnejšie odrody, mení termíny výsadby či sejby. „Miernejšie zimy síce dovoľujú plodiny vysádzať skôr a v niektorých rokoch sa dá dokonca dosiahnuť aj skorší zber úrody, problémom sú však výkyvy počasia a silnejšie jarné mrazy. Zároveň musíme zeleninu oveľa viac zavlažovať. V lete pre vysoké teploty nepestujeme karfiol, ktorý sme zbierali do júla a od augusta, ale pokúšame sa karfiol prezimovať a dosiahnuť jeho skorší jarný zber.“
Keď veľa prší, škodcovia majú raj
Ani mierne zimy pre zeleninárov nie sú výhra. „Vysoké teploty v zimných mesiacoch znemožňujú tradičný spôsob skladovania, pri ktorom netreba používať riadenie teploty,“ varuje Jozef Šumichrast a vymenúva aj ďalšie negatíva globálneho otepľovania. To spôsobuje aj časté búrky a prívalové dažde, no keď počas tohto obdobia dlho prší, rastliny napádajú plesne a rôzni škodcovia.
Znamená to teda, že o pár rokov sa na našich poliach už nebude zberať úroda kukurice, cibule alebo zemiakov, lebo ju postupne nahradia tropické plody ako citróny či ananásy? Adrián Nagy zo spoločnosti Adkon takýto scenár nepredpokladá, pretože naša krajina má dobrú polohu aj podmienky vhodné pre pestovanie typicky slovenských plodín, len to dnes poľnohospodárov stojí oveľa viac námahy. Zákazníci Kauflandu tak majú istotu, že v regáloch počas celého roka nájdu bohatý sortiment čerstvého ovocia aj zeleniny. Aj zo Slovenska.
