Brazília je spolu s Ruskom, Indiou, Čínou a Južnou Afrikou súčasťou zoskupenia známeho pod skratkou BRICS. Ide o zoskupenie, ktoré svojou rozlohou predstavuje viac ako štvrtinu zemského povrchu, 31,5 percent svetového HDP (v porovnaní s 30,7 percenta v prípade skupiny G7) a zastupuje 3,2 miliardy ľudí, čiže 40 percent celkovej svetovej populácie.
V auguste tohto roka sa v juhoafrickom Durbane uskutoční 15. samit predstaviteľov krajín BRICS a jednou z tém rokovaní lídrov bude spôsob, ako vytvoriť novú obchodnú menu, ktorá by nahradila americký dolár. Na samite v Durbane sa možno zúčastní aj brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý v pondelok a utorok rokoval najskôr separátne s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a potom aj s lídrami členských krajín EÚ v Bruseli o budúcej podobe vzájomných vzťahov medzi Úniou a juhoamerickými štátmi.
Brazílskemu členstvu v BRICS, organizácii vymedzujúcej sa voči západnému ekonomickému systému, ktorého súčasťou je aj EÚ, sa však lídri na samite v Bruseli venovali len málo, naznačil Ódor.
"Skôr sa hovorilo o principiálnych stanoviskách, že kde sme a kde môžeme spolu napredovať ďalej," opísal situáciu slovenský premiér.
Dodal, že Brazília intenzívne hovorila o zelenej tranzícii – čo je silná európska téma – a o tom, ako to urobiť na prospech obyvateľov tejto krajiny. V tejto debate nemožno podľa Ódora zabudnúť, že brazílske dažďové pralesy sú kľúčové pre úspech zelenej tranzície.
Premiér zároveň priznal, že na samite sa nepodarilo pokročiť v rokovaniach o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami Mercosur, kam okrem Brazílie patria aj Argentína, Uruguaj a Paraguaj.
