Pri príležitosti 180. výročá kodifikácie slovenského jazyka vydáva TASR seriál článkov o róznych slovenských nárečách. Ich súčasťú je aj nitránsky meský dialekt, kerý sa skupina lokálpatriotov rozholla presne definuvať.
Výsledkom ich snažeňá je kniška s názvom Desatoro Nitrančana a vác, v kerej sa autor Igor Hraška pokúsev o kodifikáciu nitránskeho nárečá, teda nitránčiny. Zároveň zadefinuvav aj jazykové pravillá tohto nárečá, samozrejme, šecko v rámci recesie a vtipného zveličuváňá. "Póvonne nás bolo vác, ale nakonéc som dav knihu dokopy sám. Mala 67 strán, ale nové slovíčka a pravillá stále pribúdali a neská mám zozbíraných 26 praviďél nitránskeho dialektu s vác jako 1000 slovami. Teší ma, že stále robíme dotlače a knihu s naším nitránskym nárečím sme už posílali aj do zahraničá, dokonca aj do Kanady, takže nitránčinu už poznajú aj v zámorí," povedav Hraška.
Jako vysvetlev, k najznámejším znakom nitránskeho dialektu patrí zmena spoluhlások dl na dvojité ll. Toto pravillo polla Hrašku dokumentuje takzvaná Prvá nitránska veta: Pallo myllo vella umyvalla, čo v preklade do spisovnej slovenčiny znamená spadlo mydlo vedľa umývadla. "Rovnako spojení hlásek dn a dň sa v mnohých prípadoch vyslovuje jako zdvojené nn, správne sa teda nepoví kradnúť, padnúť, či studňa, ale krannúť, pannúť a stunňa," pripomína Hraška.
K ďalším typickým pravillám nitránskeho nárečá patrí zmena samohlásky o na e a to buc v prvej slabike, polla nitránskeho vzoru breskyňa, alebo v poslennej, polla vzoru švager. "V Nitránskom dialekte sa též nevyužívajú dvojhlásky, takže sa nehovorí mlieko, ale mléko. Špecificky používame aj níkeré prelložky. Pravý Nitrančan nikdy nejde ku štadiónu, ale pri štadión, nejde ku rieke, ale pri ríku, alebo po staronitránsky pri drík. Prelložku v používatelá nárečá často ignorujú, takže, keď sťú volakomu oznámiť, že sú v Nitre, alebo v meste, tak poveďá, som Nitre, som meste," vysvetlev Hraška.
Okrem vlastných praviďél má nitránčina aj svoje špecifické slovíčka, kerým občas ľuďá z iných regiónov nerozumejú. Napríklad príslovka dovnútra sa poví núťer, vrchnák na fľaši je babarnička, zásuvka je fiók a rieka je drík. "Nitre sa nežehlí, ale pigluje, záclona je firhaneg, odevy nebývajú v skrini, ale kasňi, polica sa správne poví steláž, šaty sa nešijú ihlú, ale šivačkú a keď nám je zima, neoblíkame si bundu, ale bumbajku a peňáze nenosíme v peňaženke, ale v buďilári," doplnev Hraška.