Naštrbením dôvery pre prezidenta PZ mali byť aj Šimkove snahy o informácie z prebiehajúceho vyšetrovania, pričom podľa Hamrana ich chcel Šimko získať v prítomnosti štátneho úradníka, spojeného s osobou, ktorá figurovala v onom prípade. "Prvýkrát som vtedy nesplnil pokyn nadriadeného, odmietol som na takéto stretnutie ísť," zdôraznil.
Dočasne poverený šéf Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Peter Juhás sa na tlačovej konferencii vyjadril aj k Šimkovým slovám o tom, že skutočným dôvodom napätia bolo jeho rozhodnutie nepodpísať personálnu nomináciu trestne stíhaného policajta do funkcie na policajnej inšpekcii. Juhás tvrdí, že Šimko s personálnym návrhom spočiatku nemal problém, výhrady vyslovil až neskôr, v čom Juhás vidí možné politické tlaky. Bývalému ministrovi priamo vyčíta, že chcel predmetnú personálnu nomináciu riešiť mimo pôsobnosť PZ. "O tejto veci sa chcel radiť s generálnym prokurátorom SR Marošom Žilinkom, s čím som ja nemohol súhlasiť," uviedol Juhás.
Šimko skončil vo funkcii ministra vnútra v stredu 19. júla. Návrh na odobratie poverenia odôvodnil premiér Ľudovít Ódor naštrbenou dôverou medzi Šimkom a vedením polície. Prezidentka Zuzana Čaputová akceptovanie návrhu vysvetlila snahou neohroziť personálnu stabilitu v PZ, zároveň odmietla, že by konala na niekoho nátlak. Vedením rezortu je poverený predseda vlády.
