Organizácie v správe vyzývajú na zrušenie premlčacích lehôt pre všetky druhy sexuálneho násilia a zneužívania detí. Tie totiž obmedzujú čas, ktorý má obeť na začatie trestného konania po spáchaní trestného činu, a v mnohých európskych krajinách znemožňujú úradom odhaliť páchateľov sexuálneho zneužívania alebo zabezpečiť spravodlivosť pre obete.
Najhoršími porušovateľmi sú podľa analýzy príslušných justičných rámcov, ktorú vykonali skupiny, Luxembursko, Estónsko, Grécko, Malta, Česká republika, Portugalsko, Litva, Fínsko, Slovensko a Bulharsko. V týchto krajinách nemôžu obete všetkých alebo väčšiny prípadov sexuálneho zneužívania detí oznámiť trestný čin po dosiahnutí veku 40 rokov.
Druhú skupinu tvoria Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Slovinsko a Lotyšsko, kde premlčacia lehota uplynie po 40. roku života obete, i keď priemerný vek, keď obete prehovoria o zneužívaní, je viac ako 50 rokov.
Jedinými krajinami Európskej únie (EÚ), kde môžu obete nahlásiť všetky alebo väčšinu sexuálnych trestných činov spáchaných na deťoch bez ohľadu na čas, ktorý uplynul od spáchania trestného činu, sú Írsko, Cyprus, Dánsko a Belgicko.
Sexuálne zneužívanie detí je podľa správy v Európe „epidémiou“ verejného zdravia. Nejakému druhu sexuálneho násilia je v súčasnosti vystavené každé piate dieťa v Európe, čo zodpovedá 16 miliónom detí v 27 členských štátoch Únie.
Krátke premlčacie lehoty v trestných veciach umlčujú obete, udržiavajú ich traumu a stigmu a prispievajú ku kríze verejného zdravia, ktorá stojí Európu miliardy.
