Je fšeobecňe znamë, sučasn spisovny. jazy.k Slovakof, kotër by.l uzakoňeny. v roku 1843, vy.chadza s kulturňej sredoslovenčy.ny. Napreky tomu prectava, žëvna sriedňim Slovensku së gvari vy.hradňe spisovňe, možë by.zť skutočňe mjiatuca. Dokazëm je ďeďina Pohorela v okrese Brezno, ďe maju dokonca i vlasnë Pohoreľsko - slovensky slovnik. Je zverejňeny. na webovej stranky obcë, obsahuje vjiac jak tisic miestny.ch vy.razof i slovny.ch spojeňi a je furt žy.vy. Postupňe go doplňjaju o "novë", zaby.dnotë miestnë vy.razy.
Prfša uriadna pisomna zmienka o tutej horehronskej ďeďiňe pochadza z roku 1612. Ľuďe f tutom kraju, kotër patril do Muranskego panstva, së žy.viľi predëfšëtkym pastërtvëm a robotom z drevom. Je tam preto mocna tradicy.ja roboty. s koňami, čego dokazëm so i novodobë furmanske suťažë.
V osemnacty.m storoču tu otvorili zeľeznorudnë baňe a postavili zeľeziareň, kotrë pozdejšë prevzioľi znami Coburgofci a toti v obcy. vy.tvoriľi spravë, čy.m se tutën zeľeziarsky kompleks stal najvy.znamňejšy.m f calej Gemerskej župe. V roku 1883 tam Karoľ Heyssl postavjal vaľcovňe bľachöf v ftedajšëm Uhorsku.
Pesňe a zvy.ky Pohorelej pomaha ňeska utrimovať decky folklorny. subor Mlodosť a Chlopska spevacka skupina FSK Kraľova hoľa. Každoročňe se tam kona i suťaš v ručnëm koseňu travy. Ku štvrtej najvjiačej obcë Horehroňa patri i osada Pohoreľska Maša, ďe Rozvojova agentura BBSK planuje revitalizacje historickego Coburgofskego parku. Z planu obnovy. na to ziskala vjac jak 845.000 eur.
Ľuďe s tutej obcë spod Orlovej hoľi z vy.šej 2100 oby.vaťeľmi medzë sebom gvaro v miestny.m pohoreľskym dijalekťe. I keť starë zvy.ky ustupujo moderňej dobe, toti skor narodeňi furt medzy. sebom gvario tak, jak ich predkove. Keť tam stretnete babu v šurce, jak se bavi z svojom susedom, možë së stanoť, žë jej nebďeťe rozumiëť. V miestny.m nareču šak gvario i mloďi, čo se da zisťiť z ich komunikaciji na socialny.ch seťoch.
"Pohoreľskyjazy.k je pre mňe jedën z najhrdšy.ch, je to moj rodny. jazy.k, kotërme naučy.li moji rodičove a my. go učy.më našë ďeťi i vnukof. Pohoreľčy.na je pre mňe veľka svjiatosť, mudrosť, dar. Keť priďemë do sveta, ľen čo pozrem Pohoreľcovi do očy., začňemë gvarieť po pohoreľsku. Naši predkove dar tutej rečy. zapisovali do pesňi," poveďial pre TASR znamy. folklorista, nositeľ horehronskego ľudovëgo spevu Jozef Mak.
Ku svojej rodňej obcy. Se vy.znal slovom i spevom: Pohorela, Pohorela je pekna ďeďina, šaksv jej na Horehroňu nevy.rovna ina. Chlopci su tam jako jedle, ďiefky jak ľaľije, že ich ani maľarič tak nevy.maľuje. Čože su to za ďefčata, to prekrasnë hronky, po hlase ich ňepoznaťe? Veť to Pohoreľky, zaspevaju, zatancuju pod hoľom Orlovom, ich hlas se pekňe ozy.va dolu Pohorelom.
"Pohorela ležy. pot prekrasnom Orlovom hoľom a choc i vy.šej 40 rokof žy.jem v Banskej By.stricë, moje sërcë se furt vraca na Horehroňa. Mom brata Janka, kotër ma Ľudovë hudbë Jana Maka, cala naša fameľija hrava a speva. Ľudovë pesňe momë f sërcu. Žëch hrdy. Pohorelec, Banskoby.stričan a Slovak," pridal Mak.
