Zdá sa, že vyvraciate poučku o tom, že fajčenie škodí zdraviu, lebo ako vás vidím – s cigaretkou v ruke a stále v skvelej kondícii...
Neviem sa tejto neresti zbaviť. Ale už fajčím menej ako kedysi. Ale úplne prestať, to nie. A možno je to tak dobre, lebo asi pred 6 rokmi sme boli so sestrou na Orave. Bola tam jedna tetka, mladšia odo mňa, no zrobená od ťažkej práce. Keď sme sa naobedovali, hovorím sestre, že poďme si von zapáliť. A podotkla som, že už by som mala prestať fajčiť. A tá tetka mi hovorí: Joj, dievka moja, len neprestaň fajčiť, lebo Jano, Juro aj Jožo prestali keď mali 89 rokov a do pol roka bolo po nich! Tak jej vravím: Poslúchnem vás! (smiech)
Asi vám to ide k duhu, lebo naozaj vyzeráte výborne! A pokiaľ viem, ešte stále ste herecky činná. Asi aj práca vám prospieva.
Viete čo, v istom zmysle máte pravdu, ale musím podotknúť, že aj veľa práce škodí. Deväťdesiatka, to nie je len tak! Mala som hrať v ďalšej sérii seriálu Dunaj, k vašim službám, ale nakoniec som rolu musela odriecť. Prvého júna som totiž išla do Spišskej Novej Vsi točiť film Anestéza. Najprv som bola nešťastná, že musím ísť až tak ďaleko, ale potom som si prečítala scenár a bol mimoriadne zaujímavý. Hrala som postavu Trudy, text som mala v nemčine. Prišla som tam vo štvrtok večer, v piatok 2. júna som od rána od ôsmej točila a po skončení nakrúcania ma doviezli do hotela až o štvrť na desať večer. Trinásť hodín som bola na pľaci! Bola som taká vyčerpaná, že som sa rozhodla prespať a ísť až ráno. Pôvodne som plánovala v sobotu a v nedeľu sa učiť texty do seriálu Dunaj, lebo v pondelok som už mala točiť. Mala som na to dva dni. Lenže tým, že som prišla domov popoludní, už som sa do textu ani nepozrela a rolu som odriekla.
Neoľutovali ste, keď sa seriál stal úspešným?
Dodnes mi je to ľúto, ale už som to predýchala! Tá rola je úžasná! No povedala som si, že všetko je tak, ako má byť. Lebo navyše som mala takmer mesiac problémy s nohou, nebola by som mohla točiť. Ale v prvej sérii som mala jeden výstup – sedeli sme dve ženy v čakárni a rozprávali sme sa.
V každom prípade, nie je veľa deväťdesiatnikov, ktorí sú takí čulí ako vy.
Pritom to už bolo so mnou vážne! Počas pandémie som dostala covid a na šesť týždňov som sa ocitla v nemocnici. Vôbec si to nepamätám, to už ma pochovávali... Potom som zistila, že ma tu Pánboh nechal, tak asi si myslí, že tu ešte mám byť. Tak som všetko vytesnila a začala som žiť. Trvalo mi to dosť dlho, ale potom som už začala nakupovať, variť... Tento rok som robila v seriáli Klamstvo, kde som hrala babku Tomáša Maštalína, potom som točila v jednom diele seriálu Tomáš a Diana. Na to som teda bola skutočne hrdá, lebo to sa robilo na jednu kameru. A keď sa robí na jednu kameru, nemôže sa strihať, celé štyri strany textu som musela dať na prvú... Mne už stačí taká malá rolička, teším sa že prídem medzi ľudí, všetci sa čudujú, že ešte vládzem a že si ešte pamätám a že nepokazím výstup.
Herečka Eva Landlová nám porozprávala o tom, aký vzťah má so svojimi synmi, vnúčatami i pravnúčatami. Prezradila i vzácne spomienky na nebohého manžela, s ktorým žila 44 rokov. Celý rozhovor si prečítate v Novom Čase Nedeľa.
